Vyhorenie alebo preťaženie sú pojmy, ktoré sa nevyhýbajú sa ani úprimným kresťanom. Sama som si takýmto životným obdobím prešla.

Varovné signály

Človek by mal spozornieť, ak sa jeho únava nezmenšuje po zodpovedajúcom odpočinku. Ak napriek veľkej únave neprichádza spánok. Ak začne vyhľadávať samotu, lebo pobyt medzi ľuďmi mu prináša ešte viac únavy. Ak stráca energiu postarať sa o svoje základné potreby alebo o svoj zovňajšok. Ak nedokáže zastaviť tok myšlienok a sústrediť sa na prítomný okamih, alebo naopak, ak myseľ pri zložitejších úlohách úplne zamrzne. Alebo ak prídu zdravotné ťažkosti (žalúdočné, srdcové...), ktoré sa objavia vždy, keď treba vyriešiť zložitejší problém alebo vykonať trochu náročnejšiu prácu... V odborných článkoch nájdete aj zopár ďalších varovných signálov.

Príčiny únavy

Kedysi dávno som čítala jednu knihu o únave, ktorá mi poskytla veľa podnetov na premýšľanie. Autor sa zamýšľal nad príčinou únavy alebo vyhorenia: Môže ísť o zdravotné problémy, ktoré dlhodobo oberajú organizmus o sily. Môže to byť dlhodobý pobyt v konfliktnom alebo negatívnom prostredí, alebo v prostredí, ktoré nie je pravdivé a láskavé – v rodine, v zamestnaní, a občas sa to stáva aj v spoločenstve veriacich. Môžeme byť vystavení dlhodobej frustrácii – nie je nám umožnené pracovať efektívne a zmysluplne, na stole sa kopia neriešiteľné požiadavky nadriadených, alebo naša práca nie je adekvátne ocenená (nie nutne finančne). Alebo nás postretnú traumatické životné udalosti, ktorých zvládnutie si tiež vyžiada veľa síl... a človeku pri tom všetkom už nezostáva dostatok energie na bežné každodenné úlohy. 

Autor knihy kladie čitateľovi aj zopár ďalších otázok, ktoré si zaslúžia úprimné odpovede:

• Nemáš vo svojom premýšľaní a konaní automaticky zaužívané nesprávne vzorce a postoje?
• Nemáš skreslené predstavy o sebe samom, príliš vysoké očakávania alebo príliš nízku mienku?
• Netráviš priveľa času pri neopodstatnených obavách a starostiach?
• Máš v živote činnosti, pre ktoré sa dokážeš nadchnúť, alebo sú v ňom len povinnosti?
• Máš nastavený správny denný rytmus, ktorý zodpovedná tvojim fyzickým a psychickým silám?
• Nežiješ mimo svojej úlohy alebo poslania, ktoré ti Boh na tejto zemi pripravil?

Dala by sa k nim doplniť ešte jedna dôležitá otázka: 

• Nemáš skreslenú predstavu o samotnom Bohu a o Jeho konaní?

Únava a jej pozitíva

Autor knihy poukázal aj na to, že únava nemusí byť naším nepriateľom. Skôr naopak, môže nás viesť k užitočnej práci na sebe samom:

• Únava môže byť výzvou ku zdravému striedaniu činností. Ak sa mi pri práci nedarí, telo ani myseľ sa nedokážu koncentrovať, možno je čas nachvíľu sa venovať inej činnosti, na ktorú mi aktuálne sily budú stačiť.
• Únava pomáha filtrovať veci. Unavený človek nezvládne robiť veľa vecí naraz, a tak je na mieste zoradiť si priority a venovať sa tomu, čo je v danej chvíli skutočne dôležité.
• Únava môže viesť k prehodnoteniu motívov nášho konania. Ak ma nejaká činnosť príliš vyčerpáva a napriek tomu ju potrebujem vykonávať, zrejme je čas pohľadať ku nej nové motívy, ktoré mi dodajú viac sily.
• Únava môže byť výzvou k revízii našich vzťahov. Nelipnem na niekom alebo niečom viac, ako je zdravé? Nebránia mi takéto vzťahy pružne reagovať na dianie okolo mňa a na Božie volanie?
• Únava nám pripomína dôležitosť odpočinku. Obzvlášť pri dlhodobých projektoch je múdre plánovať si pravidelne dni, v ktorých sa danej aktivite venovať nebudem. Takto sa vyhnem preťaženiu a vopred plánovaný odpočinok mi dodá viac síl, lebo si ho užijem bez zbytočných výčitiek svedomia.

Poznať a rešpektovať svoje hranice

Únava nám tiež pomáha spoznávať naše hranice – fyzické, psychické, aj duchovné – ktoré nám nastavil sám Boh. Potrebujeme sa ich naučiť prijímať a správne komunikovať svojmu okoliu.

Jeden brat v Kristovi a zároveň odborník v psychológii mi k tejto téme raz povedal: "Musíš dávať ľuďom jasné odpovede. Ak budeš nerozhodná, iní budú rozhodovať za teba." A rozhodnutia druhých nebudú vždy v môj prospech, pretože oni nevidia moje súkromné okolnosti, ani moje hranice, ak im nepodám jasné informácie.

Ak príde požiadavka na nejakú prácu, je fajn neodpovedať hneď, ale vyžiadať si aspoň trochu času na premyslenie. Potrebujem sa pýtať Boha, koľko práce si ešte môžem nabrať, kde by sa dali urobiť kompromisy a kedy treba povedať jasné "nie". Spolu s odmietnutím práce alebo hľadaním kompromisu treba vedieť aj jasne pomenovať dôvody: ak ide o zdravotné obmedzenia, potrebujem ich vedieť stručne a zrozumiteľne vysvetliť; ak mám už veľa iných povinností, mala by som ich vedieť pomenovať...

Túto radu využívam napríklad v zamestnaní. Občas ma moji nadriadení tlačia k práci, ktorá presahuje moje zdravotné možnosti. Preto som sa naučila stručne pomenovať môj zdravotný problém a dohodnúť sa na pravidlách. Niektoré typy práce musím úplne odmietnuť a pri iných sa dá urobiť kompromis, napr. že sa v akútnom prípade k takejto práci presuniem, ale maximálne na dva alebo tri dni. Takto mám vo veciach jasno ja, aj môj zamestnávateľ. Ja sa nepreťažím a zamestnávateľovi pomôžem v kritických chvíľach.

Podobne sa to dá uplatniť aj pri práci na Božom diele, v Cirkvi. Aj tu budeme efektívnejší a užitočnejší, ak sa budeme vedieť dohodnúť na spôsobe a množstve práce, ktorá je v našich silách. Spolu s tým sa musíme učiť delegovať prácu na druhých – dôverovať im, že to s Božou pomocou zvládnu alebo im dať príležitosť, aby sa dané úlohy naučili zvládať. Nikto z nás nemá v tomto pozemskom tele neobmedzené možnosti, a ani sám Boh neočakáva, že jeden človek zvládne všetko. Veď preto nás spojil do jedného organizmu, aby sme sa vzájomne dopĺňali. Ako píše apoštol Pavol: 

Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.
(1. Korinťanom 12,27)

Táto minca má však aj druhú stranu. Nie je to výzva k lenivosti alebo pohodlnosti. Pri strážení svojich hraníc nemám byť príčinou, že sa pre moju neochotu pracovať nakoniec preťaží niekto iný. Opäť slová apoštola Pavla:

Ale Boh usporiadal údy v tele, každý jeden z nich, tak, ako chcel.
(1. Korinťanom 12,18)

Máme svoje hranice rešpektovať tak, ako nám ich stanovil Boh – zbytočne neprekračovať, ani nepodliezať.

Dobíjať baterky

Únava nás tiež učí, že energiu nemožno len rozdávať, treba ju aj dostatočne čerpať. Tu som dostala od odborníka ďalšiu cennú radu: Stratená energia sa najlepšie dobíja pri činnostiach, ktoré človeka naozaj bavia a počas kvalitného spánku.

Každý si musí nájsť tie svoje záujmové činnosti, pre mňa je to napr. čítanie kníh (keď som veľmi unavená, sú to detské knihy), hudba, prechádzky v prírode, príjemne strávený čas s rodinou alebo priateľmi... alebo aj dobrovoľnícka činnosť, ktorá tiež dokáže človeka naplniť. 

Ako Božie dieťa viem, že hlavným zdrojom životnej energie je pobyt v Božej prítomnosti. Preto moje dobíjacie aktivity rada spájam s pohľadom na Boha: rada si prečítam knihy s biblickými témami alebo inšpirujúce príbehy zo života Božích služobníkov; rada si vypočujem piesne hovoriace o Bohu; pri prechádzkach v prírode premýšľam o krásnom Božom stvorení alebo sa s Bohom v tichosti zhováram; pekné chvíle s rodinou a priateľmi sú príležitosťou k vďačnosti Bohu za týchto ľudí; aj moje dobrovoľnícke aktivity sú často prepletené so službou Bohu...

Nájsť si popri každodenných povinnostiach čas na takéto činnosti býva niekedy ťažké. Môže sa stať, že človeku na to zostane možno len 10 - 15 minút večer pred spaním, ale už to dokáže pomôcť a oplatí sa o to zabojovať. Ono nejde ani tak o množstvo času, ktoré pri dobíjaní energie strávime, ako skôr o jeho kvalitu.

Mať záľubu v Božom slove a v modlitbe

Pre každé Božie dieťa je samozrejme tou najcennejšou dobíjacou aktivitou čítanie Biblie a modlitba. Vo svetle predchádzajúcich slov mi bolo jasné, že aj tu potrebujem urobiť isté zmeny. Aby to nebola rutina, občas aj trochu bez myšlienok, ale nech sú aj toto činnosti, ktoré ma naozaj bavia. Nech sa teším na to, čo si dnes v Biblii prečítam a o čom sa pozhováram s nebeských Otcom. Pisateľ prvého Žalmu vedel, aké dôležité je venovať sa Božiemu slovu so skutočným záujmom: 

Blahoslavený ten, kto ... má záľubu v zákone Hospodina, o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo úrodu dáva vo svojom čase, jeho lístie nevädne...
(Žalm 1,1-3)

Pomohlo mi, keď som si o Biblii prečítala zopár doplňujúcich informácií, aby som lepšie porozumela, ako pristupovať k čítaniu jednotlivých biblických kníh. Tiež mi pomáha, keď pri čítaní Biblie sledujem nejakú konkrétnu tému, niekedy si robím aj drobné poznámky, aby som nestratila niť. Takéto čítanie mi otvára možnosti objavovať v Biblii veci a súvislosti, ktoré som si predtým nevšimla, a to mi prináša potešenie. Vy si určite nájdete vlastné spôsoby, ako sa na čítanie Biblie a modlitbu naozaj tešiť a čerpať pri nich novú energiu. Určite sa oplatí, trochu sa s tým ponamáhať.

Je tiež dobré stanoviť si na čítanie Biblie a modlitbu pevný, pravidelný čas. Ja som si zvolila ráno, pred odchodom do práce. Nastavila som si budík o 30 minút skôr a toto ranné stíšenie mi pomáha skrotiť moje myšlienky. Aby sa hneď zrána nevrhli na starosti a problémy, ale najskôr sa zamerali na ten najcennejší zdroj energie. Ako hovorí žalmista: 

Hospodin... pred svitaním vstávam, o pomoc volám, na tvoje slovo čakám.
(Žalm 119,147)

Pokiaľ to zdravie alebo vzdialenosť dovolí, je veľmi užitočné pestovať čítanie Biblie a modlitbu aj v spoločenstve veriacich - v Cirkvi. Jednotlivé údy potrebujú tráviť spoločný čas so zvyškom Kristovho tela. Tam môžu čerpať energiu trochu iným spôsobom, ako doma vo svojej "komôrke". Môžu byť povzbudzovaní spoločnými modlitbami, môžu si vypočuť výklad biblických textov a spoločne sa zdieľať s osobnými skúsenosťami zo života viery. Pri spoločnom slávení Pamiatky Pánovej si môžu jedinečným spôsobom pripomínať svojho Pána, premýšľať o Jeho diele, ďakovať Mu a chváliť Ho. 

Návšteva spoločných zhromaždení by mala tiež patriť k veciam, ktoré nás bavia a prinášajú nám radosť. Ak to tak nie je, možno je čas prehodnotiť motívy, kvôli ktorým tam chodíme, možno napraviť vzťahy, ktoré nám bránia tešiť sa na spoločné stretnutia, alebo sa jednoducho pýtať Pána, kde je chyba a ako s ňou naložiť.

Odpočinok v Božom náručí

Čo sa týka kvalitného spánku, to je pre mňa trochu ťažší oriešok. Musím sa naučiť, že spánkom sa čas nestráca, ale vďaka nemu sa získavajú sily pre ďalší deň. Opäť mi prichádzajú na myseľ slová žalmistov, ktorí sa nebáli pokojne si ľahnúť a všetko ostatné nechali v Božích rukách: 

Ľahnem si, zaspím a prebudím sa, lebo Hospodin ma podoprie.
(Žalm 3,6)

V pokoji si ľahnem a zaspím, lebo len ty sám, Hospodin, dávaš bezpečný príbytok.
(Žalm 4,9)

Tvoj je deň, tvoja je i noc.
(Žalm 74,16)

Márne zavčasu vstávate, neskoro si líhate a jedávate chlieb tvrdej námahy; on [Hospodin] zatiaľ svojmu milému dáva spánok.
(Žalm 127,2)

Pomáha mi, keď si večer pred spaním trochu zrekapitulujem deň. Poďakujem Bohu za všetko, čo mi dal, v čom mi pomohol a poprosím o odpustenie všetkého, čo som pokazila. Večerná modlitba pomáha zatvoriť dreve za prežitým dňom, odovzdať ho do Božích rúk a otvoriť dvere nočnému odpočinku.

Na istý čas som potrebovala aj pomoc liekov, ktoré mi opäť nastavili správne striedanie spánku a bdenia. Verím, že Boh dal ľuďom múdrosť, aby si vedeli aj takýmto spôsobom pomôcť. Ak sa takéto lieky užívajú pod dohľadom odborníka, a ak je návšteva odborníka podopretá modlitbami a poradou s Bohom.

Pre Boha nič nie je nemožné

Tento článok určite nevyčerpal všetky možné príčiny a spôsoby práce s únavou. Ale snáď poskytol aspoň zopár podnetov k hľadaniu cesty z bludného kruhu preťaženia alebo úplného vyhorenia.

Treba počítať s tým, že urobiť takéto zmeny v živote je beh na trochu dlhšiu trať. Sú dni, kedy to ide ľahšie a sú aj také, kedy sa mi vôbec nedarí. Vtedy mi veľmi pomáha myslieť nielen na to, čo treba robiť, ale hlavne pre koho to robím: aby som tu vládala byť pre mojich blízkych, pre Cirkev, a pre môjho nebeského Otca, aby som mohla byť čo najdlhšie užitočná v Jeho službách.

Zároveň si pripomínam, že neúspech neznamená, že je čas vzdať to. Ak robím vo svojom živote zmeny pod Božím vedením, môj dnešný neúspech znamená iba toľko, že na to potrebujem viac času, viac trpezlivosti a hlavne viac dôvery Bohu. Lebo pre Boha nič nie je nemožné.

Boh môže zapáliť oheň aj tam, kde na to vôbec nie sú podmienky, ako to urobil pri Eliášovi (1. Kráľov 18,31-39). Pre Neho nie je problém udržiavať zapálený oheň tak, aby nespálil srdce, v ktorom horí. Predviedol to Mojžišovi na horiacom kríku (Exodus 3,1-2) a neskôr to dokázal aj v Mojžišovom živote, ktorý dlhé roky, napriek rôznym problémom a zlyhaniam, verne slúžil Božiemu ľudu. 

Autor: Jana Čížová / 21.05.2022
Téma: Osobný blog / Život s diagnózou