Žalmy sa nedajú čítať ako epištoly, zákony alebo iná časť Biblie. Ich cieľom je vyvolávať skôr pocity ako vecné úvahy.
 

Božie slovo a slová človeka

Kniha žalmov je pre väčšinu kresťanov najobľúbenejšou časťou Starého zákona. Svedčí o tom aj fakt, že Žalmy sa často pripájajú k samostatnému vydaniu Nového zákona. Často sú však nesprávne chápané a nesprávne používané, preto si povieme o nich niečo viac. Opäť budem čerpať z knihy Jak číst Bibli s porozuměním  od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (ďalej uvádzaná ako Príručka).

Biblia, vrátane žalmov, je Božím slovom, ktoré sa prihovára ku nám. No keď sa začítame do žalmov, zistíme, že idú akoby opačným smerom – obsahujú slová človeka, hovorené smerom k Bohu. Ako si s týmto paradoxom poradiť? Ako slová hovorené Bohu, môžu zároveň fungovať ako Božie slová hovorené nám?

Žalmy v sebe neobsahujú poučky, príkazy, zákazy alebo príbehy, ktoré by ilustrovali určité učenie. Nie sú teda prvoplánovo určené k sprostredkovaniu náuky. Napriek tomu nám môžu byť veľmi užitočné. Žalmy môžu byť veľkým prínosom pre veriacich, ktorí chcú v Biblii nájsť pomoc pri vyjadrovaní svojich pocitov – kladných i záporných. Boh túži s nami komunikovať a žalmy nám pomáhajú vyjadriť pred Bohom seba samého, a tiež premýšľať o Jeho cestách. Musíme ich však používať správne a naučiť sa im rozumieť.

Nie všetky žalmy sú jednoduché na porozumenie a použitie v našom storočí.

Napríklad pri 23. žalme je to pomerne jasné. Jeho symbolika znamená to isté, čo znamenala vtedy. Boh je tu zobrazený ako pastier a žalmista (a spolu s ním aj my) ako Jeho ovce. Božia ochota starať sa o nás tým, že nás bude vodiť k miestam s dobrou potravou a k občerstvujúcej vode, chrániť nás a pomáhať nám, je z tohto žalmu zrejmá.

Čo ale s inými žalmami, napr. s tými, ktoré sú celé napísané v negatívnom duchu, ktoré vyjadrujú utrpenie, alebo hovoria o dejinách Izraela, predpovedajú Mesiášove pôsobenie, alebo hovoria o sláve ľudských kráľov...? Alebo čo so žalmami, ktoré obsahujú prekliatie alebo túžbu po pomste? Ako ich správne použiť a ako im rozumieť v dnešnej dobe?

Postrehy k historickému výkladu

Aby sme žalmom správne porozumeli a zistili, ako ich počuli pôvodní poslucháči (lebo to je úlohou historického výkladu), potrebujeme si povedať niečo o ich povahe, o rôznych typoch žalmov , o ich formách a funkcii.

1. Žalmy ako poézia

Asi najdôležitejšia vec, na ktorú treba pri čítaní a výklade žalmov myslieť je, že čítame poéziu. Žalmy sú hudobné básne. Zopár informácií o hebrejskej poézii sme si povedali už minule, pri čítaní Prorokov. Autori Príručky, z ktorej tieto poznatky čerpám, pri žalmoch pridávajú k tomu zopár ďalších informácií:

Hebrejská poézia bola určená na to, aby hovorila k našej mysli prostredníctvom srdca, čiže jej vyjadrovanie je z veľkej časti emotívne. Preto musíme dávať pozor, aby sme sa nesnažili o prehnaný výklad, aby sme nehľadali v každom slove nejaký špeciálny zmysel. Žalmy sa nedajú čítať tak, ako epištoly, zákony alebo iná časť Biblie. Ich cieľom je vyvolávať skôr pocity ako vecné úvahy. Žalmy v sebe síce majú alebo odrážajú nejakú náuku, ale len ťažko sa dajú využiť ako základný zdroj výkladu nejakého učenia.

Možno si ešte pamätáte z článku o Prorokoch, že k hebrejskej poézii patria určité druhy paralelizmu. Jedným z nich je synonymný paralelizmus, kde druhý riadok opakuje alebo potvrdzuje myšlienku prvého riadku a nesnaží sa povedať nič nové ani odlišné. Pozrime sa napr. na Žalm 19,2-3:

"Nebesia rozprávajú o Božej sláve,
obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu odovzdáva správu,
noc noci zvestuje poznanie."

Autor žalmu nám tu neponúka popis štyroch rôznych vecí, ale dve dvojice synonymného paralelizmu. V ekumenickom preklade sú zvýraznené odsadením druhého riadku. Prozaicky by sa dala hlavná myšlienka tohto textu vyjadriť pomerne stručne: "Stvorenie ukazuje Božiu slávu, predovšetkým nebesia a nebeské telesá." Ale pomocou poézie je to vyjadrené oveľa "farebnejšie" a dá sa to aj lepšie zapamätať.

Autori žalmov často používajú obraznú reč. Keď sa v Žalme 51,7 píše o počatí v hriechu, nedá sa z toho odvodiť, že každé tehotenstvo je dôsledok alebo znak hriechu. Autor tu obrazne, so zámerným nadsadením (hyperbolou) vyjadruje, že je hriešnikom. Čítať žalmy spôsobom, ako by v sebe zahŕňali systematickú ucelenú náuku, by mohlo byť rovnako problematické a nebezpečné, ako sme si hovoril pri čítaní starozákonných príbehov.

Pri žalmoch treba pamätať na to, že slovná zásoba poézie je zámerne metaforická. Napr. hory poskakujú ako barani (114,4) je nádherný spôsob, ako spievať o zázrakoch, ktoré sprevádzali Izraelitov pri vyjdení z Egypta. Alebo vyjadrenie, že nepriatelia chrlia zo svojich úst meče (59,8) – kto z nás nepocítil, ako veľmi môžu zraniť slová ohovárania alebo lží?

Boh je v žalmoch často zobrazovaný rôznymi metaforami a prirovnaniami – napr. pastier, skala, štít, alebo hrad – čo však neznamená, že je skutočne fyzicky skalou, štítom alebo budovou. Je dôležité si tieto metafory všímať, porozumieť im a netrvať na ich doslovnom výklade. Keby niekto bral doslovne napr. Žalm 23, potom by jeho výklad mohol znieť napríklad tak, že sa máme správať ako ovce – máme žiť vidieckym spôsobom života, a žalm by sa nakoniec mohol stať odsúdením mestského života. Pri čítaní žalmov teda musíme dávať pozor na ich symbolické vyjadrovanie.

2. Žalmy ako literatúra

Pri čítaní žalmov je dobré vedieť aj niečo o ich literárnych formách alebo rysoch.

1. Existujú rôzne typy žalmov. Toto je veľmi dôležitá vec. Pôvodní poslucháči – Izraeliti – poznali všetky typy žalmov. Vedeli rozpoznať rozdiel medzi žalospevom a napr. žalmom vďakyvzdania. V našej kultúre nepoužívame žalmy tak bežne, ako to robili oni, preto si potrebujeme jednotlivé druhy žalmov ujasniť. Lebo ak nevieme, aký druh žalmu práve čítame, bude pre nás ťažké rozumieť mu. Neskôr si povieme o tom viac podrobností.

2. Každý typ žalmu charakterizuje jeho forma – súbor vlastností, ktoré sú pre daný typ charakteristické. Keď pochopíme stavbu žalmu, môžeme sledovať, čo sa v jeho vnútri deje. Môžeme vidieť, ako žalmista prechádza od jednej témy k ďalšej a tiež spôsob, akým delí svoju pozornosť medzi jednotlivé otázky. Tak môžeme lepšie sledovať posolstvo, ktoré nám daný žalm prináša.

3. Každý typ žalmu má tiež určitú funkciu v živote Izraelského národa. Pri výklade a použití žalmu je dôležité rešpektovať jeho pôvodnú funkciu. Nie je vhodné napríklad vziať kráľovský žalm, ktorého pôvodnou funkciou bola oslava kráľovstva, ktoré Boh v Izraeli ustanovil, a čítať ho napríklad na svadbe.

4. V žalmoch môžeme tiež pozorovať určité vzorce. Je dobré všímať si, že žalmisti často využívali určité usporiadanie alebo opakovanie slov a zvukov, a tiež používali štylistické slovné hračky. Okrem toho sú niektoré žalmy akrostichické – to znamená, že počiatočné písmená každého riadku alebo verša postupujú podľa abecedy (napr. Žalm 119). Takéto usporiadanie býva pri vymenovávaní nejakého zoznamu – v prípade 119. žalmu je to dlhý zoznam požehnaní, ktoré človeku prináša Božie slovo.

5. A na záver: každý žalm je potrebné čítať ako samostatnú literárnu jednotku. Žalmy je potrebné brať ako celky, nie je užitočné ich kúskovať na malé časti a vykladať tieto časti bez nadväznosti na zvyšok žalmu. Pri čítaní žalmu je dobré sledovať jeho tok a vyváženosť, vzájomné súvislosti jeho jednotlivých častí a ich usporiadanie. Každý žalm sa vyvíja určitým spôsobom, pomocou ktorého prichádza k určitému záveru. Vytrhávanie jednotlivých častí z kontextu celého žalmu vedie k chybným výkladom.

Používanie žalmov v starom Izraeli

Žalmy boli funkčnými piesňami, ktoré mali nezastupiteľné miesto pri uctievaní Boha Izraelitmi. Slovo funkčné znamená, že sa nepoužívali tak, ako sa dnes používajú duchovné piesne – ako výplň medzi jednotlivými časťami bohoslužby. Žalmy pôvodne plnili kľúčovú funkciu – vytvárali spojenie medzi veriacim človekom a Bohom.

Pri väčšine žalmov nevieme určiť presnú dobu vzniku, to ale nevadí. Žalmy sú pozoruhodne použiteľné vo všetkých dobách. Spôsob ich využitia v starom Izraeli je pre nás poučný, ale neobmedzuje ich použitie len na bohoslužbu vtedajšej doby.

Izraeliti požívali žalmy bežne pri bohoslužbe, keď prinášali do chrámu obete. Je možné, že žalmy pri týchto príležitostiach spievali profesionálny speváci, no nie je na to dostatok jasných dôkazov. Ale je zrejmé, že znalosť žalmov bola veľmi rozšírená aj za hranicami chrámu, medzi ľudom. Ľudia ich spievali pri rôznych situáciách, kde ich textami vyjadrovali svoje vlastné postoje a okolnosti.

Nakoniec boli žalmy zozbierané do skupín označených ako "knihy". Poznáme päť kníh žalmov (1. kniha: Ž 1-41, 2. kniha: Ž 42-72, 3. kniha: Ž 73-89, 4. kniha: 90-106 a 5. kniha: Ž 107-150). Podľa nadpisov, ktoré ale neboli súčasťou pôvodných žalmov, sa dozvedáme, že Dávid napísal takmer polovicu z nich, spolu 73. Mojžiš napísal jeden (Ž 90), Šalamún napísal dva (Ž 72 a 127), niekoľko žalmov napísali synovia Azafovi a niekoľko synovia Korachovi, atď...

Z Nového zákona vidíme, že Židia všeobecne, a Pán Ježiš a jeho učeníci tiež, poznali žalmy veľmi dobre. Pavol vyzýval prvých kresťanov, aby sa navzájom povzbudzovali žalmami, hymnami a duchovnými piesňami (Ef 5,19; Kol 3,16). Tieto tri výrazy sa všetky môžu týkať žalmov, aj keď tu Pavol mohol mať na mysli aj iné druhy rannej kresťanskej hudby.

Typy žalmov

Žalmy je možné rozdeliť do siedmych kategórií. Niektoré kategórie sa môžu do určitej miery prelínať alebo deliť na podkategórie, ale môžu dobre poslúžiť k tomu, aby čitateľ jednotlivým žalmom lepšie porozumel a správne ich používal. Zoznam týchto kategórií sa môže v rôznych výkladoch mierne líšiť, ja tu uvádzam zoznam zo spomínanej Príručky, z ktorej tieto poznámky čerpám:

1. Žalospevy

Žalospevy tvoria najväčšiu skupinu žalmov. Je ich viac ako 60. Patria sem žalospevy jednotlivcov (napr. Ž 3, 22, 31, 39, 42, 57, 71, 120, 139, 142) a spoločné žalospevy (napr. Ž 12, 44, 80, 94, 137). Žalospevy nám môžu byť cennou pomocou, keď budeme potrebovať vyjadriť pred Bohom svoje starosti, trápenie, smútok...

2. Žalmy vďakyvzdania

Tieto žalmy vyjadrovali pred Bohom radosť, pretože sa niečo podarilo, okolnosti boli dobré, ľudia mali dôvod vzdať Bohu vďaku za Jeho vernosť, ochranu, pomoc... Máme 6 skupinových ďakovných žalmov (Ž 65, 67, 75, 107, 124, 136) a 10 ďakovných žalmov jednotlivcov (Ž18, 30, 32, 34, 40, 66, 92, 116, 118, 138).

3. Chválospevy

Bez toho, aby sa tieto žalmy zmieňovali o predchádzajúcom nešťastí alebo radostných udalostiach, sa sústredia na oslavu Boha za to, kým je, za Jeho veľkosť, láskavosť k celej zemi i k Jeho ľudu. Chvália Boha ako Stvoriteľa (Ž 8, 19, 104, 148), ako ochrancu a dobrodinca Izraela (Ž 66, 100, 111, 114, 149), ako Pána dejín (Ž 33, 103, 113, 117, 145-147). Boh si chválu zaslúži. Tieto žalmy sú uspôsobené k osobnému i skupinovému uctievaniu.

4. Žalmy dejín spásy

Tieto žalmy (Ž 78, 105, 106, 135, 136) sa zameriavajú na prehľad dejín Božích spasiteľných skutkov v izraelskom národe. Predovšetkým na to, ako ich vyslobodil z Egypta a na to, ako z nich vytvoril národ. Izrael, z ktorého vzišiel Kristus, a prostredníctvom ktorého nám bolo dané Božie slovo, je bezpochyby zvláštnym národom a jeho príbeh je v týchto žalmoch ospevovaný.

5. Žalmy oslavné a uisťujúce

Do tejto kategórie patrí niekoľko druhov žalmov:

Prvou skupinou sú žalmy obnovovania zmluvy a slúžili ako vodítka pri bohoslužbe obnovy (napr. Ž 50 a 81).

Potom sú to žalmy označované ako žalmy Dávidovskej zmluvy (Ž 89 a 132), ktoré oslavujú dôležitosť Božieho vyvolenia Dávidovho rodu. Z tohto rodu nakoniec vzišiel Kristus, a tak tieto žalmy poskytujú pozadie pre Jeho mesiášsku službu.

Potom máme deväť žalmov, ktoré sa zaoberajú kráľovstvom a hovoríme im kráľovské (Ž 2, 18, 20, 21, 45, 72, 101, 110, 144). Jeden z nich (18) je žalm kráľovského vďakyvzdania a jeden (144) je kráľovským žalospevom.

Kráľovským žalmom sú príbuzné ustanovujúce žalmy (Ž 24, 29, 47, 93, 95-99), ktoré pravdepodobne oslavovali v starom Izraeli dosadenie kráľa na trón. Niektorí biblisti hovoria, že tieto žalmy predstavujú aj dosadenie na trón samotného Hospodina, ale dôkazov pre túto teóriu je poskromne.

A nakoniec je tu ešte kategória nazvaná Piesne sionské alebo Piesne mesta Jeruzalem (Ž 46, 48, 76, 84, 87, 122). V týchto žalmoch sa dostáva zvláštnej pozornosti a oslavy Jeruzalemu, ktorý sa podľa predpovedí skrze Mojžiša (napr. Dt 12) stal hlavným mestom Izraela, kde bol vybudovaný chrám a odkiaľ vykonával moc Dávidov kráľovský úrad. Pretože Nový zákon často využíva symbol nového Jeruzalema (neba), zostávajú tieto žalmy užitočné aj v kresťanskej bohoslužbe.

6. Múdroslovné žalmy

Sem patrí osem žalmov (Ž 36, 37, 49, 73, 112, 127, 128, 133). Tiež 8. kapitola Prísloví je sama o sebe žalmom, ktorý chváli prednosti múdrosti a múdreho života. Tieto žalmy môžeme čítať s úžitkom spolu s knihou Prísloví (o nej si povieme viac, keď budeme hovoriť o múdroslovnej literatúre).

7. Piesne dôvery

Sem patrí desať žalmov (Ž 11, 16, 23, 27, 62, 63, 91, 121, 125, 131). Zameriavajú sa na skutočnosť, že Bohu môžeme dôverovať a že aj v dobách beznádeje by mala byť vyjadrovaná Jeho dobrota a opatera Jeho ľudu. Boha teší vedomie, že Mu tí, ktorí v Neho veria, vo svojich životoch a okolnostiach dôverujú. Tieto žalmy im pomáhajú vyjadriť ich dôveru v Boha, či už sa im darí alebo nie.

Ak by ste chceli o typoch žalmov vedieť viac, pozrite sa do Príručky, z ktorej v týchto článkoch čerpám. Alebo si skúste prečítať na túto tému nejakú podrobnejšiu literatúru.

Autori Príručky po stručnom prehľade typov žalmov ponúkajú praktický príklad historického výkladu. Ja spomeniem len stručne zopár bodov k Žalmu 3, ktorý je žalospevom.

Žalm 3, ako aj ostatné žalospevy, sa dá rozdeliť na 6 typických krokov:

1. Oslovenie – žalmista uvádza, ku komu sa modlí (v. 2a).

2. Sťažnosť – žalmista úprimne vylieva svoj smútok alebo ľútosť a konkrétne uvádza, o akú ťažkú situáciu ide a prečo hľadá Hospodinovu pomoc (v. 2b-3).

3. Dôvera – žalmista vyjadruje dôveru v Boha (v. 4-7).

4. Vyslobodenie – žalmista prosí, aby ho Boh vyslobodil (v. 8a). Za povšimnutie stojí fakt, že prosba o pomoc prichádza až po vyjadrení dôvery.

5. Uistenie – žalmista vyjadruje istotu, že Boh ho vyslobodí (v. 8b), je to určitá paralela k predchádzajúcemu vyjadreniu dôvery.

6. Chvála – žalmista vzdáva Bohu chválu, vďaku a česť (v. 9).

Zo žalospevu, akým je Žalm 3, sa môžeme veľa naučiť. Prosby sú vyvážené vďačnosťou a sťažnosti prejavmi dôvery. Vedie nás k úprimnosti pri vyjadrovaní sa pred Bohom, bez toho, aby sme zakrývali svoje problémy. Tento žalm však nie je myslený vyslovene ako poučenie, ale ako sprievodca. Môžeme sa ním nechať viesť pri predstupovaní pred Boha s našimi vlastnými problémami. Pomáha nám vyjadriť naše pocity a myšlienky a spoľahnúť sa na Boha. Boh ho do Biblie umiestnil preto, aby nám pomohol dôverne s Ním hovoriť a Naňho zložiť všetky svoje starosti, lebo On sa o nás stará (1Pt 5,7).

8. Žalmy prekliatia

V žalmoch je vyjadrená celá škála ľudských pocitov, vrátane tých krajných. Žalmy nám pomáhajú vyjadriť tieto pocity pred Bohom. Samotné pocity nie sú hriechom, ale napr. taká horkosť, hnev alebo nenávisť môžu následne k hriechu viesť, napr. k túžbe niekomu ublížiť. Preto je lepšie tieto pocity ventilovať slovami pred Bohom, než pred ľuďmi prostredníctvom skutkov.

Žalmy prekliatia, alebo skôr verše prekliatia, sa väčšinou nachádzajú v žalospevoch (napr. Ž 12, 35, 58, 59, 69, 70, 83, 109, 137, 140).

Dôležité je pamätať na to, že tieto slová prekliatia nie sú určené ľuďom, ale majú byť vyslovované len pred Bohom. Aj keď žalmista oslovuje konkrétneho človeka, voči ktorému cíti hnev alebo nenávisť, neznamená to, že to hovorí priamo pred dotyčným človekom. Svoje slová vyslovuje vždy pred Bohom. Ako sme si už na začiatku povedali, žalmy sú slová človeka smerom k Bohu.

Napríklad v Žalme 137 žalmista hovorí o pocitoch trpiacich Izraelitov, pri čom používa značne hyperbolický jazyk. Hoci sa zdá, akoby oslovoval Babylon, neznamená to, že by priamo pred Babylončanmi svoje slová vyslovil. Skutočným poslucháčom týchto slov hnevu je Boh (v. 7).

Ešte jedna dôležitá poznámka k tomuto typu žalmov: autori Príručky upozorňujú, že výraz nenávisť v žalmoch väčšinou zle chápeme. Slovo nenávisť nepredstavuje hriech, inak by sa Boh výrokom "Ezava som nenávidel" (Mal 1,2 a Rim 9,13) dopustil hriechu. Hebrejské slovo, prekladané ako nenávidieť, znamená nebyť ochotný či schopný s niekým vyjsť, alebo odmietať niekoho. Jazyk preklínajúcich žalmov teda nie je v protiklade k iným častiam Písma, vrátane Mt 5,22.

Použitie žalmov v dnešnej dobe

No a na záver zopár slov k výkladu žalmov pre dnešnú dobu. Vzhľadom k tomu, že kresťania už dávno žalmy inštinktívne používajú, nebudeme o tom hovoriť veľa.

Z toho, ako sa žalmy používali v starom Izraeli si môžeme odvodiť tri spôsoby, ako môžu byť užitočné pre nás:

1. Žalmy sú sprievodcom v uctievaní. Veriaci, ktorý chce chváliť Boha, obracať sa k Nemu o pomoc, alebo Mu ďakovať, pripomínať Jeho dobrodenia... môže žalmy použiť ako prostriedok vyjadrenia svojich myšlienok a pocitov, keď sám napríklad nevie nájsť správne slová.

2. Žalmy sú dôkazom toho, aké je dôležité rozjímať nad tým, čo pre nás Boh urobil. Vyzývajú nás k modlitbe, k premýšľaniu o Božom slove (rozjímaniu) a k rozjímavému spoločenstvu s ostatnými veriacimi.

3. Žalmy nezaručujú príjemný život. Dávid vo svojich žalmoch často hovoril o Božích požehnaniach, no jeho život bol z väčšej časti o trápení a nepohode (ako to opisuje 1. a 2. Samuelova). Napriek tomu pri každej príležitosti vyjadroval Bohu vďaku a chválu, dokonca aj v žalospevoch. Žalmy nás učia, že Boh si za svoju veľkosť a dobrotu zaslúži chválu a česť, aj uprostred našej biedy a navzdory nej.

Toľko o čítaní a používaní žalmov. Nabudúce sa pozrieme zbližša na čítanie časti Biblie, ktorej hovoríme múdroslovná literatúra. 

Autor: Jana Čížová / 06.06.2021
Téma: Život kresťana / Čítanie Biblie