Vyvedená z miery

Zvládanie vlastných emócií vo vypätých situáciách nie je ľahké, ale Boh a Biblia nám ponúkajú pomoc...

Ako zvládať emócie

Vo svojom okolí mám zopár ľudí, ktorí ma vedia spoľahlivo vyviesť z rovnováhy, vytočiť, rozhnevať. Lenže ako kresťanka by som mala reagovať trochu inak a rozhodla som sa niečo s tým urobiť. 

Zobrala som si na pomoc jednu kresťanskú knihu o zvládaní emócií a našla som v nej viacero dobrých rád. O niektoré z nich sa s vami podelím.

Myšlienkové vzorce

Boh stvoril našu pamäť tak, aby sa v nej ukladali opakované myšlienky. Preto si musíme dávať pozor na naše myšlienkové vzorce. Ak ma niekto nahnevá a ja si zakaždým poviem "som nahnevaná, vytočená", tak sa mi táto myšlienka usadí v pamäti a objaví sa vždy, keď bude treba reagovať na negatíva iného človeka. Musím sa preto naučiť vedome si v takejto situácii povedať niečo iné, napríklad slová "mám na výber" alebo "som v Božích rukách"...

Je dôležité neustále si pripomínať, na ktorej strane som. Ak stojím na Božej strane, nemusím v krízových situáciách prepadať panike, frustrácii alebo hnevu. Môžem nájsť stabilitu vo vedomí, že Boh má všetko dianie v mojom okolí pod kontrolou a to mi dáva možnosť reagovať pokojne. Veď On aj zo zlého môže vyťažiť niečo dobré: 

Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.
(Rimanom 8,28)

Negatívny vnútorný hlas

Mali by sme si dávať pozor na negatívny vnútorný hlas, ktorý v nás vyvoláva neistotu a obranný postoj (myšlienky typu: si neschopná, nikto ťa nemá rád, si neviditeľná...). 

Boh dal nášmu telu schopnosť reagovať na naše myšlienky. Negatívne myšlienky vedú ku krízovej reakcii – endokrinný systém sa musí sústrediť na obranu, fyzicky nás aktivuje, ale obmedzí našu schopnosť múdro uvažovať. 

Ak sa však rozhodneme uplatniť Božiu radu – nebyť ustarostení – spôsobí to vylúčenie látok vedúcich k pokoju a jasnému mysleniu. Pokoj od Boha nie je len duchovným požehnaním, ale ovplyvňuje aj naše telo.

Pri zvládaní negatívneho vnútorného hlasu nám môžu pomôcť tri otázky:

• Skutočne to o mne niekto povedal, alebo sa len domnievam, že si to myslí?
• Obklopujem sa aktívne pravdou? Lebo pravda dokáže z mysle vytláčať lož.
• Živí moju neistotu konkrétna situácia alebo vzťah? Ak áno, možno by som si mala dať od nich pauzu, najlepšie po porade s Bohom.

Zvládnutie vnútorného hlasu nás povedie k slobode od pochybností, zmätku, či podozrievania. Vďaka slobode dokážeme poslúchať Boha a vnášať do životov iných ľudí lásku. Nie nadarmo Pavol píše: 

Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté... A Boh pokoja bude s vami.
(Filipanomp 4,6-9)

Nezatváraj škatuľky

Nie je užitočné zatvárať sa do nejakej škatuľky. Ak vybuchnem, nemusím si hneď povedať: "som výbušná a iná už nebudem". Je lepšie povedať si: "teraz som vybuchla, ale s Božou pomocou môžem svoje správanie postupne zmeniť". 

Škatuľky vedia byť veľmi obmedzujúce, ale len vtedy, ak im to sami dovolíme. Neškatuľkujme ani ľudí okolo nás, aj oni majú možnosť zmeniť sa. Božia milosť dáva druhé šance – nielen mne, ale aj ostatným.

Úprimnosť a zbožnosť

Existujú štyri druhy reakcií na negatívne situácie:

• výbušné povahy, ktoré sa za to neskôr hanbia
• výbušné povahy, ktoré zo svojho výbuchu obviňujú iných
• dusivé povahy, ktoré emócie dusia v sebe a stavajú si ohradu
• dusivé povahy, ktoré zbierajú kamene na odplatu

Ani jedna z týchto reakcií nie je správna. Aby sme mali vyrovnaný emocionálny život, potrebujeme mať v rovnováhe úprimnosť a zbožnosť. Výbušnosť je však úprimnosť bez zbožnosti a dusivá povaha je vonkajšia zbožnosť bez úprimnosti. 

Na vyrovnanie tejto nerovnováhy nám nepostačia naše sily, musíme poprosiť o pomoc Boha a vpúšťať do svojho srdca Božie slovo. Ako autorka knihy píše: Nevenujme sa úlohám tohto sveta skôr, ako sa porozprávame s Bohom.

Hospodin, budem sa pridŕžať tvojich ustanovení... pred svitaním vstávam, o pomoc volám, na tvoje slovo čakám.
(Žalm 119,145.147)

Sväté zábrany

Vpúšťajme do srdca Božie slovo, lebo ono sa nevráti prázdne. Boh sám povedal: 

Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta, ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť... tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal...
(Izaiáš 55,10-11)

Je dobré mať vždy poruke zopár biblických veršov, ktoré hovoria o správnych reakciách. Mať ich vypísané na nejakom lístočku vo vrecku alebo niekde na očiach, napr. na chladničke. Božie slovo však treba aj dobre stráviť, aby sa stalo realitou v našich životoch. Potrebujeme si nad ním posedieť a tráviť čas v rozhovore s Bohom. Božie slovo v nás tak vytvorí sväté zábrany našim emóciám, z čoho potom vyrastie sebaovládanie.

Medziľudské konflikty

Je dobré uvedomiť si, že z Božieho pohľadu nestoja ľudia v konflikte na opačných miskách váh. Všetci ľudia stoja na jednej strane a na druhej strane váh je diabol. Ak na niekoho vybuchnem alebo mu nejako ublížim, nenakloním jazýček váh na stranu dotyčného človeka, ale na diablovu stranu. A diabol je veľmi rád, keď robíme prácu zaňho.

Pochvala, láskavosť, stručnosť, súcit

Môžeme si vytvoriť aj akúsi šablónu pre naše reakcie: (1) Najskôr by sme mali začať pochvalou. V tomto treba byť úprimný. Budeme si musieť dať tú námahu, aby sme na dotyčnom človeku našli niečo dobré. (2) Pri komentovaní konfliktu buďme láskaví a struční. (3) A nakoniec, nezabúdajme na súcit. Niektorí ľudia na nás zaútočia len preto, že sami sú zranení.

Vľúdna odpoveď odvracia zlosť, urážlivé slovo vzbudzuje hnev.
(Príslovia 15,1)

Hľadanie ticha

Veľmi užitočné a dôležité je aj hľadanie ticha. Naše telo i duša potrebujú pravidelný odpočinok (podľa Biblie aspoň raz za týždeň), lebo kde nie je odpočinok, tam je nadbytok stresu.

A za druhé, práve v tichu a upokojení si môžeme vytvoriť alebo použiť šablónu na našu reakciu. V tichu sa dokážeme pokoriť pod Božiu ruku (1. Petra 5,6a); v tichu nás Boh môže povýšiť na rozumnejšie miesto (1. Petra 5,6b); v tichu môžeme svoje úzkosti a frustráciu odovzdať do Ježišových rúk (1. Petra 5,7a); v tichu si uvedomíme, že naším nepriateľom nie je človek ale diabol (1. Petra 5,8); a v tichu nadobúdame istotu, že Boh sa o náš konflikt postará (1. Petra 5,7b).

Čo chcem dosiahnuť?

Pri konfliktoch, obzvlášť tých opakovaných, je veľmi užitočné ujasniť si dve veci: Čo v danom vzťahu alebo konflikte chcem dosiahnuť? Je to realizovateľné?

Tu treba opäť hľadať múdrosť u Boha. A potom treba riešiť problém a nie človeka. Môžu nám pomôcť aj niektoré ďalšie otázky, napr.: Chcem v tomto konflikte niečo dokazovať, alebo chcem zlepšiť tento vzťah? Keby som vedela, že tento človek sa už domov nikdy nevráti, trápil by ma náš aktuálny konflikt?

Ovládať môžem len seba

Nesmieme zabúdať, že ovládať môžeme len seba, nie tých druhých. Preto sa pri reakcii na konflikt zamerajme hlavne na stav vlastného srdca. Srdcia iných ľudí vložme do Božích rúk a požiadajme Ho, aby sa On o nich postaral.

Zároveň je fajn vedieť, že nie je nutné za každú cenu vychádzať s každým človekom. Napríklad Pavol a Barnabáš boli veľmi užitoční v Božom diele, ale od istého bodu nie spolu, potrebovali ísť každý svojou cestou (Skutky 15). Aj pre nás môže byť v niektorých vzťahoch užitočnejšia odluka. Na tom nemusíme vidieť nič zlé.

Rozširuj si obzory

Je veľmi užitočné chodiť na miesta, ktoré nám budú rozširovať obzory (pomoc chudobným, bezdomovcom, návšteva chorých, misia...). To nám pomôže nabrať novú perspektívu pri pohľade na naše vlastné problémy a konflikty. Častokrát je nutné vystúpiť zo zóny komfortu, aby sme sa mohli pohnúť z miesta.

Učme sa tiež pozerať na veci cez perspektívu radosti a vďačnosti, ako nám radí Biblia: 

Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa!
(Filipanom 4,4)

Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi...
(1. Tesaloničanom 5,18 ROH)

Napríklad si môžem v ťažkej chvíli povedať: "Zase mám kopec bielizne na pranie, ale to znamená, že môj dom je plný života – vďaka Bohu za to."

Porovnávanie vedie k smrti

Pozor na porovnávanie sa s druhými. Čím viac sa porovnávame, tým viac sa cítime prázdni. Závisť a žiadostivosť (zistenie, čo všetko by som mohla mať a nemám) nevedú k ničomu dobrému. Prinášajú smrť – smrť spokojnosti, smrť priateľstva, smrť pokoja v rodine... a celkom isto smrť radosti.

Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť.
(Jakub 1,15)

Reakcia na neoprávnenú kritiku

Kritika od druhých môže byť niekedy prehnaná, neoprávnená a niekedy je len ich obranou, aby zakryli svoju vlastnú zraniteľnosť. Preto máme byť k takýmto kritikom zhovievaví, máme reprezentovať Krista a ponúknuť im pomoc a lásku. Máme si dopredu zaumieniť, že sa nebudeme hneď v prvej chvíli zaoberať obranou: 

To vám bude príležitosťou na svedectvo. Zaumieňte si teda, že sa nebudete dopredu pripravovať, ako sa brániť. Ja vám totiž dám výrečnosť a múdrosť...
(Lukáš 21,13-15)

Pri neoprávnenej kritike by sme mali začať modlitbou a voliť si lásku namiesto odmietnutia, či pohoršovania.

Samozrejme, kritika môže byť aj opodstatnená, Boh nás chce možno na niečo dôležité upozorniť a spôsobiť v nás zmenu. Preto musíme ku kritike pristupovať veľmi triezvo.

Váž si Boha

Vždy si vyberajme možnosť ctiť a chváliť Boha, v akýchkoľvek okolnostiach. Aj keď nám nič nevychádza, sme deprimovaní a pokorení, Boha si vždy vážme.

Zároveň si buďme vedomí, že Boh nás berie a prijíma ako celok. Je chybou deliť sa na vonkajšie "pekné ja" a vnútorné "zlé ja", a myslieť si, že to "zlé ja" Boh určite nemá rád a nemôže ho prijať. Pred Bohom máme len jedno "ja" a Božia vzácna milosť je pre nás neobmedzená. O to viac môžeme byť Bohu vďační.

Nedokonalé napredovanie

Ak vás tieto myšlienky zaujali, prečítajte si celú knihu od autorky Lysa TerKeurstová s názvom: Vyvedená z miery. Kniha vyšla už dávnejšie, ale v niektorých kníhkupectvách je stále dostupná. Autorka píše jednoducho, zrozumiteľne a s nutnou dávkou humoru. Je to matka piatich detí, preto nemá núdzu na situácie, ktoré ju spoľahlivo vyvádzajú z rovnováhy.

Autorka svojich čitateľov nepozýva k dokonalosti, ale k nedokonalému napredovaniu. Pri snahe o zmenu v našich životoch budeme často padať a zlyhávať, ale dôležité je vždy urobiť čiaru a začať znova. Hlavné je, aby sa naša čiara posúvala kúsok po kúsku dopredu.

Autor: Jana Čížová / 15.10.2024 (spracované podľa knihy L. TerKeurstová: Vyvedená z miery)
Téma: Život kresťana / Praktický život