K novému roku 2010 - Spomeň si na lásku, ktorá bola v tvojom srdci na začiatku, keď si Bohu odovzdal svoj život.

Poučenie z minulosti

Trochu som v tieto dni uvažovala nad uplynulým rokom. Aký bol a čo všetko priniesol? Pre mňa osobne bol náročný. Ale potešujúce je už len to, že napriek všetkému je za mnou. Zvládla som ho. Ako sa hovorí: "Čo ťa nezabije, to ťa posilní".

Nechcem sa už vracať ku všetkému, čo bolo. Nie vždy je užitočné spätne rozoberať všetky detaily. Podstatné je zobrať si poučenie. Zapamätať si, v čom sme urobili chyby, aby sme sa im nabudúce mohli vyhnúť. A hlavne si zachovať v srdci momenty, kedy nám Boh dával najavo svoju nekonečnú lásku, a svoju moc.

Neopúšťaj prvú lásku

V prvý deň nového roku sa chcem radšej pozerať dopredu. Dnes ráno som si vypočula jednu zaujímavú novoročnú úvahu, ktorá ma veľmi oslovila. Bola to úvaha k veršom zo Zjavenia Jána 2,2-3. Vidíme tam akési sumarizovanie, zoznam vecí, ktoré robili v zbore v Efeze. Určite si aj mnohí z nás pripomínali a hodnotili, čo všetko stihli urobiť za uplynulý rok.

No potom nasleduje 4. verš, v ktorom sa píše: "Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku." A to nás vedie k hlbšiemu zamysleniu. Možno sme toho v minulom roku veľa vykonali, ako jednotlivci a možno aj ako zbor. Všetko to mohli byť dobré veci, ale bolo to v láske? Bolo to konané so skutočnou láskou, ktorú sme zažívali celkom na začiatku, pri našom znovuzrodení?

Autor tejto úvahy si spomínal na svoju prvú lásku - na svoje dievča. Vtedy nepoznal prekážky. Dokázal si v rodine aj v práci všetko zariadiť tak, aby mohol ísť za svojou milou, rozprávať sa s ňou, tráviť s ňou čas. Máme takýto vzťah s Pánom Ježišom Kristom? Robíme všetko v takejto láske?

Vráťme sa k prvej láske. Spomeňme si, odkiaľ sme vypadli, spomeňme si na naše začiatky, na prvé dni po znovuzrodení, na lásku, ktorá v nás horela, ktorá nepoznala prekážok, ktorá túžila byť s Pánom Ježišom, v Jeho blízkosti a v Jeho práci.

Božia láska, rozliata v nás

Toto je mojím predsavzatím a smerovaním do nového roku. A prajem to aj vám. Tak, ako sa orchester pred vystúpením zladí na rovnaký tón, tak sa musíme aj my naladiť na rovnakú strunu. Aby Cirkev mohla byť jednotná, aby sme mohli spoločne pracovať na Božom diele. Nech je tým spoločným tónom Božia láska, rozliata v nás. Vráťme sa k našej prvej láske... lebo bez lásky je každá služba a spolupráca ťažká. 

A ak sa nemáš k čomu vrátiť, ak si ešte nezažil odpustenie hriechov, pokoj s Bohom, Božiu lásku - práve teraz je na to správny čas. Hovor o tom s Bohom, hovor o tom s inými kresťanmi...

Autor: Jana Čížová / 01.01.2010
Téma: Osobný blog / Krátke úvahy