Umenie byť užitočným

Byť užitočným v akejkoľvek službe v cirkvi, je naozaj umenie, ktorému sa potrebujeme naučiť...

Dary slova

Občas sa stáva, že v snahe byť v službe Cirkvi užitoční, dosiahneme presne opačný výsledok. Obzvlášť, ak sa to týka nášho jazyka, vypovedaných slov. Či už budeme hovoriť o dare proroctva (pretože byť prorokom neznamená len predpovedať budúcnosť, či vykladať nejasné veci, ale predovšetkým ukazovať cestu hľadajúcim), alebo sa budeme baviť o dare vyučovania, napomínania, pastierskej služby... Byť užitočným je naozaj umenie, ktorému sa potrebujeme učiť.

Najužitočnejším zo všetkých umení, je umenie byť užitočným.
(Benjamin Franklin)

Veľakrát som počula úvahy na tému, ako rady alebo ponaučenia prijímať. Ale už dlhší čas vnímam potrebu trochu viac sa vzdelávať aj v tom, ako také napomenutia, usmernenia, či povzbudenia rozdávať. 

Nechcem robiť biblický výklad k týmto veciam, chcela by som na túto tému napísať len zopár myšlienok zo svojich vlastných skúseností. Chcem sa dotknúť vyššie menovaných darov, ktoré som si pracovne nazvala dary "slova", pretože práve slovo je ich dôležitým nástrojom.

Abrahám a Jób

Už sa mi viackrát stalo (a zrejme každému z nás), že som mala problém a niekto mi v úprimnej snahe pomôcť dal rady, ktoré v lepšom prípade nepomohli a v tom horšom ešte viac priťažili. To isté som zažila aj v opačnom smere, kedy som ja niekomu poradila a neskôr som zistila, že okolnosti daného problému boli celkom iné, ako som predpokladala a moje rady neboli na mieste.

V týchto súvislostiach často myslím na zložité životné okolnosti dvoch Božích mužov: Abraháma a Jóba (1. Mojžišova 22,1-19; Jób 1,6-12; 2,1-7). Skúsme sa na chvíľu vžiť do Abrahámovej situácie, keď mal ísť obetovať Izáka. Keby sme nepoznali rozuzlenie príbehu a Abrahám by sa nám zdôveril s tým, aký príkaz dostal od Boha, ako by sme reagovali? Na základe Biblie by sme mu možno povedali, že Boh zakazuje ľudské obete a presviedčali ho, že to, čo počul, nemohol byť Boží hlas. Biblicky to vyzerá byť správne, ale je to užitočná rada pre Abraháma v jeho situácii?

Alebo Jóbovi priatelia, ktorí sa snažili Jóba presvedčiť, že jeho utrpenie je následok nevyznaného hriechu. Z Biblie jasne vyplýva, že hriech so sebou vždy prináša následky, ale bolo toto vysvetlenie užitočné pre Jóba a jeho situáciu?

Výhodou týchto dvoch príbehov je, že Biblia nám ukazuje aj pozadie celého diania, a tak sa nad tým už možno ani nepozastavíme. Ale v našom bežnom každodennom živote často toto pozadie nevidíme, a preto nie je jednoduché zhodnotiť životné situácie a problémy ľudí okolo nás. Biblia nás aj na týchto dvoch príbehoch učí, že Boh jedná s každým človekom individuálne a môže používať tie najpodivnejšie spôsoby a okolnosti, aké si dokážeme (a možno ani nedokážeme) predstaviť.

Najskôr počúvať

Človek má dve uši. V tomto prípade nie na to, aby púšťal informácie jedným uchom dnu a druhým von, ale na to, aby počúval dva zdroje. Na jednej strane by mal dobre počúvať človeka a snažiť sa pochopiť jeho situáciu, zistiť všetky okolnosti a dôvody jeho konania. A na druhej strane potrebuje dobre počúvať a vnímať Boha, duchovné pozadie danej situácie, Božie plány s dotyčným človekom.

Menej je niekedy viac

Ak spoznáme Božie plány a pozadie situácie, ešte stále to nemusí znamenať, že máme dotyčnému človeku hneď všetko povedať. Niekedy treba dávkovať usmernenia, ponaučenia, či povzbudenia po častiach, aby to daný človek dokázal spracovať. A niektoré informácie od Boha môžu byť dokonca určené len nám, pre lepšie pochopenie situácie a nie na to, aby sme nimi zaťažili človeka, ktorý je už aj tak po uši v problémoch.

A Hospodin riekol Mojžišovi: Vyjdi ku mne hore na vrch a buď tam...
...stoj tu pri mne, a budem ti hovoriť všetky prikázania a ustanovenia a súdy, ktorým ich budeš učiť...
(2. Mojžišova 24,12; 5. Mojžišova 5,31)

V Božej škole

Skúsenosti v tejto oblasti ma privádzajú k poznaniu jednej veľmi dôležitej veci - že na to, aby sme dokázali byť s darom "slova" (a v konečnom dôsledku aj v akejkoľvek inej službe v cirkvi) naozaj prínosom a Božím nástrojom, musíme sa najskôr sami naučiť žiť v tesnej blízkosti Boha. Poznávať Boha do hĺbky, vedieť načúvať a citlivo vnímať tichý Boží hlas a Jeho vedenie. 

To nie je vôbec ľahká vec. Od chvíle, kedy človek spozoruje alebo vycíti, že by snáď mohol mať niektorý z darov "slova", môže prejsť aj niekoľko rokov tvrdej školy a osobných skúseností s Bohom, zdanlivo úplne nesúvisiacich s týmto darom, pokým ho Boh k tejto službe naozaj bude môcť použiť.

Skúsenosti sa nededia, tie si musí prežiť každý sám na vlastnej koži - to je asi tá najťažšia ale zároveň najdôležitejšia časť Božej školy. Popri pozorovaní a poznávaní Boha na vlastných skúsenostiach, je samozrejme dôležité aj štúdium Biblie doma i v spoločenstve kresťanov, a zotrvávanie na modlitbách. Veľmi nápomocné môže byť aj pozorovanie, zdržiavanie sa v blízkosti bratov a sestier, ktorí možno pracujú nenápadne a potichu, ale za sebou zanechávajú jasnú stopu Božieho pôsobenia.

Autor: Jana Čížová / 07.04.2015
Téma: Život kresťana / Praktický život