Realistická viera

Maj upretý pohľad na Ježiša Krista v každej situácii, v radosti aj smútku, v zdraví aj chorobe...

Mám slabú vieru?

Mala som možnosť vypočuť si jednu kázeň na tému: Realistická viera. Istého času mi táto kázeň veľmi pomohla pochopiť a porozumieť niektorým veciam. Hovorí sa v nej o viere v každodennom živote a obzvlášť v ťažkých chvíľach, ktoré sa nevyhýbajú ani kresťanom. Najskôr spomeniem jeden krátky príbeh hneď z úvodu kázne.

Za jedným kazateľom prišla mladá žena a hovorí mu: "Keď mi pred desiatimi mesiacmi zistili zhubný nádor, vôbec som na to nebola pripravená. Úplne ma to položilo. Vždy som si myslela, že to môže stretnúť kohokoľvek iného, ale mňa nikdy. Veď ja dodržiavam zdravotné zásady, celú dobu som Pánu Bohu verná a zrazu takýto problém v mojom živote. V tom čase mi úžasne pomohli členovia môjho zboru. Modlili sa so mnou, bolo to pre mňa veľmi posilňujúce, dávali mi nádej a hovorili: Sestra, keď sa budeme spoločne modliť, Pán Boh má moc a on ťa uzdraví. Ak tomu budeš veriť, ak budeš mať dosť viery, tak ťa Pán Boh uzdraví. 

A tak sme sa modlili. Ja som dostávala novú nádej, snažila som sa tomu veriť. Oni prichádzali za mnou a otvárali veľmi povzbudivé texty z Božieho slova, ako napríklad Jakub 1,6 a ja som sa snažila nepochybovať. Vnútorne som tomu všetkému verila. Ale po liečbe lekár na ďalšej kontrole zistil, že choroba postupuje, že sa to ešte viac zhoršilo. Už som zrazu nemala jeden problém, ale dva problémy: že som vážne chorá a nemám dostatok viery. 

A potom za mnou prišli sestry a hovorili mi: My si veľmi prajeme, aby si bola zdravá a Pán Boh tú moc má. Pán Boh vo svojom Slove tiež hovorí, že kto chce byť uzdravený, musí vyznať svoje hriechy. A tak som vyznávala svoje hriechy, spomínala som na všetko, čo som urobila od svojej mladosti a znovu som to predkladala Pánu Bohu. Myslela som si, že som si snáď spomenula na všetko, čo som urobila. Ale po pol roku majú lekári obavu o môj život, choroba sa im vymyká z rúk a situácia je oveľa, oveľa horšia, ako bola predtým. Pre mňa to znamená, že už nemám dva problémy, ale tri: som vážne chorá, nemám dostatok viery a nevyznala som všetky hriechy. A keď spočítam tie tri problémy dohromady, strácam nádej na spasenie. Ako môžem byť spasená, keď nemám dostatok viery a nemám vyznané všetky svoje hriechy?" 

Tento príbeh mi je blízky, aj keď nie vo všetkých detailoch. Sama som uvažovala o podobných otázkach ako spomínaná žena. Nájsť na ne správne odpovede nie je ľahké. Na prvý pohľad sa zdá, akoby chcel tento príbeh zahanbiť tých, ktorí veria v Božiu moc uzdravovať, ale nedajte sa tým zmiasť. Biblia je v tejto veci veľmi vyvážená a k takýmto príbehom, ako prežívala táto žena, dochádza práve vtedy, ak sa na veci pozeráme príliš jednostranne. A žiaľ, s takýmto jednostranným pohľadom (prílišné vyzdvihovanie alebo naopak popieranie Božej uzdravujúcej moci) sa stretávame často.

V dnešnom svete sa viera často predstavuje ako "malinovka" - viera, ktorá je stále sladká a vonia. Akoby Boh vždy všetko splnil podľa našich predstáv a urobil to ešte kým sme tu na zemi. Často našim deťom rozprávame príbehy typu "mačiatko sa stratilo, boli sme smutní, modlili sme sa a po nejakom čase sa mačiatko vrátilo". To sú krásne príbehy a v živote s Bohom to naozaj takto často funguje. Ale zabúdame hovoriť ľuďom, že sú aj iné príbehy, v ktorých sa mačiatko nevráti. A čo potom? Snáď každý z nás má takúto skúsenosť, kedy sa veci nevyriešia, otázky zostanú bez odpovede. Ako je to v takýchto chvíľach s vierou a pochybovaním?

Hrdinovia viery

Možno mnohí poznáte známu kapitolu viery: 11. kapitolu listu Židom. Aby sme správne pochopili, čo je to viera, pisateľ ju približuje na príkladoch veriacich ľudí zo Starého zákona. Možno by ste čakali samé veľké veci a šťastné konce. Áno, niektorí zažívali s vierou naozaj veľké veci a zázraky. Ale ako som postupne čítala túto kapitolu, videla som to s tými zázrakmi tak 50 na 50.

Ako prvý je spomenutý Ábel, ktorý napriek tomu, že veril, zomrel. Ako to, že Boh neochránil spravodlivého Ábela a nezastavil Kaina? Naproti tomu Enoch, pretože veril, nezomrel. Všimli ste si niekedy tieto protiklady? Sára, pretože verila, dostala syna a Abrahám, pretože veril, bol pripravený vzdať sa syna. Jozef, pretože veril, stal sa veľkým mužom v Egypte. A Mojžiš, pretože veril, opustil Egypt a strádal na púšti s ľudom Božím. A potom neskôr, vo veršoch 33 - 38 sa dočítame o ďalších hrdinoch viery, z ktorých jedni pre vieru prežili a víťazili a iní vierou zomierali a boli mučení. 

Pisateľ listu Židom si pre svoju kapitolu viery vyberá obyčajných ľudí, ktorí sa dopustili mnohých chýb a mnohé veci vo svojich životoch nezvládli, to mu však neprekáža, aby ich označil za hrdinov viery. Nehovorí o viere ako o momentálnom stave našich pocitov a našich životných okolností (veď ani Sára nebola vždy silná a v prvom momente sa zasmiala tomu, že by mala mať syna). Viera je o smerovaní nášho života, o našom cieli. Pisateľ nám ukazuje, že viera nie je závislá na okolnostiach. Naopak, vo všetkých okolnostiach, ktoré prežívame, potrebujeme vieru.

Otázka viery teda nespočíva v tom, či Boh urobí v mojom živote zázrak, či niekto bude uzdravený alebo niekto iný zase zostane chorý a zomrie. Oboje je spojené s vierou. Viera je rovnako potrebná pre zvládnutie života, ako aj pre zvládnutie umierania. Vierou sa môžeme preniesť cez akékoľvek okolnosti nášho života a náš život bude oslavou nášho nebeského Otca.

Ešte spomeniem verš zo Židom 12:

Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery.
(Židom 12,2)

Viera, to je upretý pohľad na Ježiša Krista v každej situácii - v radosti aj smútku, v zdraví aj chorobe, v bohatstve aj chudobe, v živote aj v umieraní...

Niektorí prežívajú uzdravenie a víťazstvo, iní zase prežívajú utrpenie a smrť - lebo taká je realita života. A na to nám nepostačí viera "malinovka", na to je potrebná realistická viera, ktorá napriek všetkému pozerá dopredu a vždy počíta s Bohom. Nie je našou vecou, aby sme všetkému rozumeli, našou vecou je dôverovať Bohu a Jeho múdrosti. 

Autor: Jana Čížová / 08.06.2009
Téma: Osobný blog / Život s diagnózou