Poďme hlbšie
Pre väčší úžitok z čítania Biblie som si preštudovala ďalšiu zaujímavú príručku. Lebo kopať hlbšie sa určite oplatí.
Dve príručky
O knihe Jak číst Bibli s porozuměním som už písala (poznámky z nej nájdete v seriáli Čítať Bibliu s porozumením v rubrike Cesta viery/Ako čítať Bibliu). Bolo to pomerne náročné čítanie, každú kapitolu som si prešla 2-3krát, aby som porozumela a čo najviac si zapamätala. Ale neľutujem čas ani námahu, stálo to za to. A nedávno som dočítala ďalšiu užitočnú príručku, o ktorej vám dnes napíšem trochu viac.
Poďme hlbšie
Kniha Poďme hlbšie od autorov Nigel Beynon a Andrew Sach sa čítala podstatne ľahšie a vyžiadala si menej času. Je jednoduchá a pomerne stručná. Niektoré veci v nej sú opakovaním alebo pripomenutím toho, čo som sa naučila už z predchádzajúcej príručky, a zároveň som si doplnila viacero nových informácií. Štúdium predošlej príručky však nenahradí, odporúčam vám prečítať si obe.
Aj z tejto druhej príručky som si urobila zopár poznámok, ktoré vám v nasledujúcich riadkoch ponúkam.
Aká Biblia je a ako k nej pristupovať
Bibliu by mal každý z nás čítať predovšetkým pre seba, pre svoje vlastné posilnenie a duchovný rast. Jej čítanie je vedou a umením zároveň. Vedou preto, že je to práca precízna, dôsledná, štruktúrovaná... A umenie znamená, že popri vede treba získať aj cit pre porozumenie Biblii, zapojiť inštinkt a logiku...
Biblia je dvojaká kniha – Božia i ľudská
Je to v prvom rade Božia kniha. Jej zvrchovaným autorom je Boh (2Tim 3,16), sám Pán Ježiš takto k Biblii pristupuje – cituje Starý zákon ako platné Božie slovo. A "naplánuje" aj spísanie Nového zákona – chce, aby učeníci po Jeho odchode hovorili za Neho a oni to urobili aj prostredníctvom dopisov. Sľúbil im k tomu pomoc Ducha Svätého (Jn 16,12-14).
Je to pravdivá kniha, pretože Boh nerobí chyby ani neklame (Tit 1,2), aj Pán Ježiš potvrdzuje pravdivosť Božieho slova (Jn 17,17).
Porozumieť sa jej dá len s pomocou Božieho Ducha (1Kor 2,9-12).
Je to spoľahlivá a stále živá kniha (Heb 4,12). Čo Boh povie, to platí, On je zvrchovaný Kráľ a Pán celého vesmíru a je nemenný, ten istý včera, dnes aj zajtra.
Biblia je zároveň aj ľudská kniha. Boh nechal svoje slová zapísať ľudí, pričom im ponechal ich vlastnú osobnosť, štýl a kultúrny vplyv, ale viedol ich svojím Duchom.
Ako sa dostať hlbšie k pokladom Biblie
Autori knihy ponúkajú čitateľom 16 nástrojov na lepšie porozumenie Biblii. Každému je venovaná krátka kapitola, v ktorej nájdete vypracovaný príklad a tiež cvičenie, ktoré si vypracujete sami. Ja som si knihu najskôr prečítala celú, aby som mala celkový pohľad, a potom som ju čítala znova – tentoraz so zapisovaním stručných poznámok a s vypracovaním praktických cvičení. Teraz sa pokúsim stručne zhrnúť zoznam jednotlivých nástrojov:
1. Autorov zámer
Pisatelia Biblie boli vedení Svätým Duchom, preto ich zámer je aj Božím zámerom. Preto je tento nástroj tým najdôležitejším a drží všetky ostatné nástroje pohromade.
Je dôležité vždy sa pýtať: PREČO autor píše to, čo píše? Nestačí pochytiť len niektoré čiastkové myšlienky autora, ale celkový zámer, s ktorým danú pasáž alebo celú knihu napísal.
Je to detektívna práca. Pomôcť môžu otázky ako: Kto píše komu? V akej situácii je autor a adresáti? Akými problémami sa autor zaoberá? Sú tam opakujúce sa témy alebo samostatná myšlienka, ktorá drží daný text pohromade?
Napríklad evanjeliá sú štyri a každé je napísané s iným zámerom, preto sú v nich tie isté príbehy opísané iným spôsobom, s inými podrobnosťami.
2. Kontext
Bibliu treba čítať ako román, nie ako encyklopédiu, kde si samostatne pozrieme len vybrané heslá. V Biblii treba vždy sledovať, čo danému textu predchádza a čo ho nasleduje.
Kontext môžeme vnímať na viacerých úrovniach – v rámci vety, odseku, kapitoly, knihy a celej Biblie. V konečnom dôsledku treba text vždy vnímať v rámci celej Biblie, ktorá tvorí jeden príbeh.
3. Štruktúra
Aby sme pri čítaní videli stromy aj les zároveň, potrebujeme vnímať štruktúru textu. Na aké časti autor text rozdelil? Ako tieto časti na seba nadväzujú?
Štruktúru môžeme vnímať opäť na rôznych úrovniach – rozdelenie celej biblickej knihy do hlavných celkov a rozdelenie týchto celkov do menších jednotiek. Ideálne je deliť text najviac na 5 častí, delenie na viac častí už býva neprehľadné a stráca svoj zmysel.
Delenie Biblie na kapitoly a odstavce nemusí vždy kopírovať autorove delenie myšlienok, bolo do Biblie pridané až neskôr.
Ak nenájdeme jasné vodítko na delenie textu, môžeme použiť ďalšie pomôcky – môžeme sledovať zmenu scény, jednotlivé dialógy (podľa toho, kto práve hovorí), alebo jednotlivé časti argumentácie (napr. v Pavlových listoch)...
Ak zlyhá frekvenčné delenie textu, môžeme použiť tematické delenie – keď sa text nedá rozdeliť na časti, ale dá sa celý vnímať v rôznych tematických vrstvách.
Pomôcť pri delení textu môžu aj pomyselné zátvorky – keď text začína a končí rovnakou frázou (napr. Mt 5,3-10 – začína aj končí frázou "nebeské kráľovstvo").
Ďalšou možnosťou, ako nájsť delenie textu, je chiazmus – pointa príbehu je v strede a ostatné časti sú pred a za ňou usporiadané vo dvojiciach (napr. Gn 11,1-9; Jn 1,1-3; Dan 2-7).
4. Spojovacie výrazy
Spojovacie výrazy nám pomáhajú sledovať plynutie textu alebo argumentácie, pomáhajú vidieť vzťahy, príčiny a dôsledky.
Šípka doprava môže byť vyjadrená slovami: preto, následne, kvôli tomu, teda, tak. Pred šípkou je dôvod a za šípkou nasleduje výsledok. (Napr. šípka doprava "teda" v Mt 10,16 – máme byť opatrní a jednoduchí, lebo sme ako ovce medzi vlkmi.)
Šípka doľava môže byť vyjadrená slovami: pretože, keďže, veď. Má opačný smer, najskôr je opísaný výsledok a za ním vysvetlenie príčiny.
Podmienka ak hovorí, že určité konanie je odporúčané v určitej situácii, nie paušálne vždy a všade.
Spojka aby a takže poukazuje na zámer, ktorý je na pozadí (1Jn 2,1) alebo predstavuje výsledok niečoho (Lk 12,1).
5. Paralely
Základom našich básní býva rým, v hebrejskej poézii je to opakovanie myšlienky – tzv. paralelizmus.
Môže ísť o jednoduchý paralelizmus – tá istá vec je vyjadrená v druhej časti verša inými slovami (napr. Ž 24,1-2).
Antitetický paralelizmus – druhá časť verša je protichodná k prvej (napr. Prís 29,11).
Chiastický paralelizmus – druhá polovica verša hovorí to isté čo prvá, ale zmení poradie slov.
Paralelizmus pomáha objasniť význam napísaného. Napr. hľadať Hospodina v Iz 55,6 znamená volať na Neho. Alebo jesť a piť telo a krv Pána Ježiša (Jn 6,54) znamená (podľa Jn 6,40) vidieť Syna a veriť v neho - lebo prvá polovica oboch veršov je rovnaká, preto ide o paralelizmus, a teda druhá polovica veršov opisuje tú istú vec rôznym spôsobom.
6. Rozprávačov komentár
Autor občas vstupuje do deja a poskytuje vysvetlivky toho, čo sa odohráva na pozadí. To je pre čitateľa veľká pomoc. Napr. Mt 2,13-15 – posledná veta nehovorí o priamom dianí, ale podáva komentár k pozadiu. Vďaka nemu vieme, že Ježišov odchod do Egypta bol viac, ako len útek pred Herodesom.
7. Slovná zásoba
Biblia niekedy používa slová, ktoré nie sú v hovorovej reči bežné. Má svoje technické termíny ako vykúpenie, kráľovstvo, Vykupiteľ... tzv. veľké slová, ktorých význam nájdeme v biblickom slovníku.
Inokedy dáva celkom bežným slovám špecifický význam. Tie isté slová však nemusia mať vždy ten istý význam, musíme vnímať kontext, v ktorom sú použité.
Je dobré vedieť, že aj biblické mená majú svoj špeciálny význam, nie sú dávané náhodne.
8. Preklady
Pri štúdiu Biblie je dobré porovnať si rôzne preklady (v prípade, že neovládate pôvodné jazyky, ktorými bola Biblia napísaná). Spomeniem tri preklady, ktoré autori v knihe porovnávajú:
Roháčkov preklad je považovaný za verný, pomerne doslovný – čo ale znamená, že je miestami ťažšie zrozumiteľný. Na druhej strane spektra je dynamický preklad Nová nádej – dynamický znamená, že sa neprekladajú slová, ale celkové myšlienky – je lepšie zrozumiteľný, ale ďalej od originálu. A niekde uprostred je Ekumenický preklad – snaží sa priblížiť k originálu a zároveň byť zrozumiteľný pre dnešného čitateľa, najmä ak nebol už od detstva "zasvätený" do biblických textov. Ja osobne používam Roháčkov a Ekumenický preklad.
9. Tón a pocit
Nestačí v texte iba nájsť hlavnú myšlienku, ale treba vnímať aj to, ako o nej autor hovorí. Autori Biblie svojimi opismi neprezentujú iba strohé fakty, ale vyvolávajú aj isté emócie, aby sme mohli text viac precítiť. Mali by sme prežívať naliehavosť 2Tim 4, úzkosť Nárekov 1, vznešenosť Jóba 38, úľavu 2Sam 22, alebo radosť v Ef 1. Pri čítaní poézie si môžeme všímať použitie rôznych obrazov a metafor (napr. Ž 42,2-4.8.11).
10. Opakovanie
Vždy, keď sa niektoré slová, frázy alebo myšlienky opakujú, mali by sme spozornieť. Zrejme to bude niečo dôležité, na čo nás chce autor upozorniť. Možno to bude hlavná myšlienky autorovho textu. Alebo to môže byť zvýraznenie tónu – napr. že ide o žalospev (beda, beda v Zj 18,9-11.15-20).
Pri sledovaní opakovania sú dobrou pomôckou zvýrazňovače – na každú opakovanú myšlienku iná farba.
11. Citovanie a odvolávky
Biblia občas cituje samú seba. Väčšinou v Novom zákone cituje slová zo Starého zákona. V tom prípade je dobré pozrieť si pôvodný citát v pôvodnom kontexte, aj preto, že niekedy sa cituje len časť pôvodného textu (napr. Lk 4,16-21 a Iz 61,1-2).
Niekedy nie je presne citovaný text, ale len akási jeho ozvena. Vtedy pomôže dobré poznanie celej Biblie, aby sme si takéto ozveny všimli (preto je dobré študovať Bibliu naozaj poctivo a celú). Tiež sú vtedy nápomocné krížové odkazy. Napr. pri Mk 12,1 znalému Židovi ihneď napadne text v Iz 5, alebo pri Mt 13,21 si spomenie na texty Ezch 31 a Dan 4.
Netreba ale hľadať spojitosť za každú cenu, niekedy tam jednoducho nie je. Čím je opakovaný výraz špecifickejší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že má špeciálny význam. Napr. slovo o ovci nemusí znamenať nič, ale ak sa opakuje fráza "ovce bez pastiera" (Mk 6,34 a Num 27,17), sotva to bude náhoda.
12. Žáner
Teraz sa pozrieme na triedenie nie podľa obsahu, ale podľa typu a štýlu. V Biblii nájdeme rôzne žánre – piesne, proroctvá, príslovia, žalospevy, videnia, hovorené prejavy (napr. Pavlove argumentácie), podobenstvá, historické rozprávania...
Je dôležité správne určiť, aký žáner práve čítame a podľa toho k nemu pristupovať. Napr. poéziu netreba brať doslovne, je v nej veľa obrazov a metafor. Naopak historické rozprávanie treba brať ako historický fakt – Ježišov hrob nebol prázdny obrazne, ale doslovne.
Keď správne určíme žáner, potrebujeme myslieť na dve veci:
1. Ak sa niečo prezentuje ako historický fakt, uvažuj o tom, ako o skutočnej udalosti.
2. Ak je niečo obrazom, nestavaj na tom doslovné učenie alebo bizarné predpovede budúcnosti.
13. Napodobňovanie
Opisy konania rôznych ľudí v Biblii nie sú vždy určené k tomu, aby sme ich napodobňovali. Niekedy to môžu byť výstražné príklady alebo to môžu byť veľmi špecifické prípady, ktoré sa už nezopakujú (lebo na to nemáme danú autoritu od Boha, ktorú mala pôvodná postava v Biblii). Nie všetko dobré, čo robia postavy v Biblii, je určené pre všetkých kresťanov všetkých čias. Treba rozlišovať, čo Biblia opisuje a čo predpisuje.
Ako zistiť, čo je určené k nasledovaniu? Pomôcť môže, ak sa o takomto konaní píše kladne aj na iných miestach Biblie, aby bolo v súlade s učením Biblie. Veľkou pomoc je tu aj nástroj autorovho zámeru.
Za zmienku stojí napr. Gedeonove rúno (Sdc 6,36-40). Skúšanie Boha pomocou takéhoto typu dokazovania, nie je inde v Biblii podopreté ako bežné a užitočné konanie. Zároveň Gedeonove rúno nebolo prejavom hľadania Božej vôle, ale skôr jeho nedôvery a pochybností, či Boh naozaj splní, čo mu sľúbil. Na tomto príbehu je viac ako hľadanie dôkazov povzbudivé to, že Boh je trpezlivý s tými, ktorí majú slabú vieru.
14. Biblická časová línia
Pri čítaní Biblického textu si musíme klásť 3 otázky:
1. Kde sa tento text nachádza na biblickej časovej osi?
2. Kde sa nachádzam ja?
3. Čo sa udialo medzi tým?
Niekedy sa v časovej osi nachádza zmenšená časová os. Niektoré historické udalosti sú predobrazom celého Biblického príbehu (napr. príbeh v knihách Exodus – Jozua; pozri tiež slová apoštola Pavla v Rim 15,4; 1Kor 10,11).
A ešte dôležitá poznámka:
Kedy nástroj časovej osi nepotrebujeme? Keď premýšľame o Bohu a Jeho charaktere. On je neustále ten istý, nemenný (Mal 3,6; Jk 1,17; Heb 13,8). Preto nie je správne oddeľovať "starozákonného" Boha od "novozákonného".
15. Kto som ja?
S ktorou postavou v biblickom texte, ak vôbec s nejakou, sa môžeme stotožniť?
Postavy v Starom zákone často bývajú predobrazom na Pána Ježiša, preto musíme byť opatrní, s ktorými postavami sa môžeme identifikovať. Niekedy sú postavy v Starom zákone príkladom aj pre nás (pozitívnym alebo negatívnym), ale musíme to citlivo zvažovať.
Napríklad Mojžiš – nemusíme sa identifikovať práve s ním, ktorý môže byť predobrazom záchrancu, akým bol Pán Ježiš. Možno sme skôr uhundraným Izraelitom, ktorého musí Mojžiš viesť (1Kor 10,1-13). Alebo v Dávidových žalospevoch môžeme byť skôr prenasledovateľom ako obeťou (Rim 3,9-18).
16. No a čo?
Čo prečítaný text znamená pre mňa a môj život?
Aplikáciu pre seba nevyvodzujme príliš rýchlo. Avšak nakoniec by sme vždy mali k aplikácii prísť (Jk 1,22-25). Najskôr by sme však mali dobre porozumieť autorovmu zámeru v danom texte a až v druhej fáze by sme mali posolstvo textu uviesť do praxe. Pomôžu nám 2 otázky:
1. Mal by som prestať niečo robiť, musím v mojom správaní niečo zmeniť?
2. Je tu niečo nové, čo by som mal začať robiť?
Nie sú to však len naše skutky, ktoré chce Boh meniť, Jeho slovo platí aj pre naše myslenie a postoje.
Nie každý biblický text bude relevantný pre každé moje životné obdobie. Niektoré odseky majú potešiť trpiacich, iné majú napomenúť samoľúbych... Preto je dobré čítať celú Bibliu, aby pokryla všetky naše potreby.
Mali by sme sa pýtať, čo prečítaný text znamená:
- pre mňa
- pre veriaceho priateľa
- pre môj cirkevný zbor
- pre neveriaceho
(Uisti sa, že nepreskočíš časť "pre mňa"!)
Modlitba ako odpoveď na to, čo Boh hovorí
Niekedy ľudia hovoria, že modlitba je obojstranný rozhovor človeka s Bohom. Autori knihy však pripomínajú, že Biblia nepoužíva slovo "modlitba" takýmto spôsobom (čo ma dosť zaujalo a určite si o tom ešte niečo naštudujem). Biblia modlitbou nazýva to, keď my hovoríme k Bohu. Rozhovor sa deje, keď počujeme Boha hovoriť k nám predovšetkým v Biblii, a potom my s Ním hovoríme v modlitbe (napr. Neh 8-9).
Skúsme sa modliť takto:
Ľutujem X, o ktorom mi Tvoje slovo ukázalo, že je v mojom živote nesprávne.
Ďakujem za Y, ktoré si mi dnes večer ukázal.
Prosím, pomôž mi prostredníctvom Tvojho Ducha zmeniť Z, ako odpoveď na to, čo si dnes hovoril.
V závere knihy nájdete ešte vypracovaný príklad, ako všetky tieto nástroje pospájať dohromady, a tiež odporúčanú literatúru k ďalšiemu štúdiu. Čas strávený pri tejto knihe určite nebudete ľutovať.
Autor: Jana Čížová / 25.09.2022
Téma: Život kresťana / Čítanie Biblie