Piatkový odpočinok

Nebojte sa ísť medzi kresťanov na bohoslužby aj vtedy, keď ste unavení a máte pocit, že z toho nič nebudete mať...
 

Napriek únave

Ako väčšinou v piatok zvyknem, bola som si po náročnom týždni odpočinúť na modlitebnej hodinke v našom kresťanskom zbore. Pôvodne som vám chcela napísať, čo bolo v kázni, ale dnes si toho veľa nepamätám. Niekedy sa mi stáva, že môj mozog vypne - niekedy je preťažený po ťažkých dňoch v práci a niekedy jednoducho preto, že súčasťou môjho ochorenia je nadmerná únava. Tak či onak, občas sa skrátka musím uspokojiť s tým, že som medzi kresťanmi a hoci moja duša a duch nevládzu vnímať, čo sa hovorí, môžu si aspoň odpočinúť.

Konkrétne modlitebná hodinka je odpočinkom aj pre moje oči. Ďalším "benefitom" môjho ochorenia je permanentná bolesť a pálenie očí, a tak je príjemnou úľavou mať ich na chvíľu zatvorené. Ak by som sedela so zatvorenými očami počas kázne na biblickej hodinke alebo pri nedeľnej bohoslužbe, asi by to vyzeralo divne. Ale počas modlitieb na modlitebnej hodinke je to úplne v poriadku. Môžem mať pokojne celý čas zatvorené oči a zároveň pri tom počúvať modlitby bratov a sestier. 

Zbrojnica

Takže dnes večer to bolo pre mňa hlavne o oddychu, ale to vôbec nevadí. Ja osobne som presvedčená, že aj keď sa človek nedokáže sústrediť na hovorené slovo, návšteva zboru má zmysel. Kto vie, možno sa na človeka predsa len  niečo nalepí a vo vhodnej chvíli bude mať Duch svätý materiál, ktorý mi bude môcť pripomenúť. 

V jednej knihe to autor pekne vystihol: naše vnútro prirovnal ku zbrojnici a keď príde boj, Duch svätý z nej vyťahuje zbrane. Len pozor na to, aby tam nejaké našiel. Aj slová z evanjelia Jána 3,16 sú v istej chvíli užitočné, ale nehodia sa do každého boja.  

Preto vás chcem povzbudiť, aby ste sa nebáli ísť medzi kresťanov na bohoslužby aj vtedy, keď ste unavení a máte pocit, že z toho aj tak nebudete mať žiaden úžitok. Nejaký úžitok z toho určite bude. Keby už naozaj nič iné, tak sa aspoň na chvíľu zastavíte, vymaníte sa zo zhonu všedných dní a pripomeniete si, o čo v živote vlastne ide.

Nebuďte teda ustarostení pre zajtrajšok...
...radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.
(Matúš 6,34; Lukáš 10,20)

Autor: Jana Čížová / 19.06.2018
Téma: Osobný blog / Život s diagnózou