On môže všetko

K novému roku 2019 - Božie cesty nie sú vždy také, aké by sme ich chceli mať, no aj tak sa oplatí po nich kráčať.

Kráčanie s Bohom

Vlani som vám o mojom verši nenapísala ani čiarku, tak sa to pokúsim trochu napraviť a napíšem niečo aj k tomu tohtoročnému. Možno to nebude až tak celkom optimistické čítanie, ako by sa od novoročného príhovoru očakávalo, ale momentálne to nedokážem napísať inak. Bude to skôr taký krátky obrázok z môjho života, pohľad na to, ako sa mi v poslednom období darí kráčať s Bohom.

Budem ťa vodiť až do smrti

Naposledy som vám písala o mojom verši pre rok 2017. Boli to krásne slová z knihy Žalmov:

Lebo tento Boh je naším Bohom na večné veky. On nás bude vodiť až do smrti.
(Žalm 48,15)

Spomínam si, že tento verš ma veľmi potešil, je to nádherné zasľúbenie Božej neustálej prítomnosti. 

Počas roku 2017 som si mohla vyskúšať jeho pozitívnu stránku: Boh nás nikdy neopustí, drží nás za ruku a ide s nami. Často som na tieto slová myslela, obzvlášť, keď nás doma v rodine postretli ťažké skúšky. Veľakrát som bezradne stála, nevedela ako ďalej a volala k Bohu Jeho vlastnými slovami: "sľúbil si, že ma budeš stále viesť, tak mi ukáž cestu!" A On ukázal, previedol mňa aj našu rodinu celým rokom. 

Ale zároveň som si mohla vyskúšať aj druhú stranu mince: Boží sľub neustále nás viesť neznamená, že nás povedie tou najľahšou cestou, že sa vyhne náročným úsekom. Aspoň taká býva naša ľudská predstava. Keď sa chytíme za ruku niekoho, kto sa vyzná v teréne, očakávame, že nás povedie najľahšou a možno najkratšou cestou. Ale u Boha je to inak. A toto nie je vždy ľahké prijať. 

On predsa pozná všetky cesty a spôsoby a určite by nás do cieľa mohol viesť aj inokadiaľ, ale zvolil práve cestu cez ťažké zápasy. Hneď v januári dostal otec náhlu mozgovú príhodu s mnohopočetnými následkami a tesne pred Vianocami dostal ďalšiu, ktorá ho už natrvalo pripútala na lôžko. A na jeseň sa u mamy začal kolotoč vyšetrení, ktoré nakoniec, opäť tesne pred Vianocami, odhalili onkologické ochorenie. 

Nebudete skúšaní nad svoje sily

A potom prišiel na rad verš, ktorý ma mal sprevádzať rokom 2018:

Skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť.
(1. Korinťanom 10,13)

Opäť to bol verš, ktorý ma v prvej chvíli potešil a povzbudil. Ale to som ešte netušila, čo nás doma v najbližších mesiacoch čaká. Počas celého roku 2018 sme prežívali ešte ťažšie zápasy ako v roku predošlom. 

Pre otca sme potrebovali nájsť vhodné miesto s dostatočnou starostlivosťou, čo nás stálo veľa úsilia, vybavovania, čakania, vysvetľovania, aj počúvanie rôznych nie práve príjemných komentárov. Aj my sami sme sa mu museli maximálne venovať, aby sa podarilo aspoň trochu zlepšiť jeho fyzické a mentálne fungovanie, a aby sa aj napriek ťažkým obmedzeniam cítil milovaný a obklopený svojou rodinou. Súčasne s tým sa mama zotavovala po ťažkej operácii a začala podstupovať chemoterapiu. Nehovoriac o tom, že všetci sme mali čo robiť, aby sme sa s tým vnútorne vysporiadali. Často sme boli na pokraji síl fyzicky, duševne a musím priznať, že ja osobne aj duchovne. 

Mala som rôzne predstavy o tom, čo znamená slovo: východisko. Lenže, ako som už vyššie spomenula, a tiež ako píše prorok Izaiáš (55,8-9), Božie cesty a Božie myšlienky sú iné, ako tie naše. Aj načasovanie vecí vyzerá u Boha úplne inak, ako v našich predstavách. A keď mám byť úprimná, do tejto chvíle nerozumiem veršu, ktorý mi Boh pre rok 2018 vybral.

Keď sa obzriem späť, vidím, že to akosi zvládame, s odretými ušami. Aj to je určitá forma východiska, ale mám pocit, akoby to ešte stále nebolo ono. Nechcem, aby to vyznelo ako nevďak. Za každé maličké riešenie a uľahčenie som Bohu vďačná. Som naozaj vďačná za to, že v pravý čas posiela možnosti, spôsoby, ľudí na pomoc, aby sme všetko (hoci aj s odretými ušami) dokázali zvládnuť. Pomáha nám niesť naše ťažké bremeno, o tom niet pochýb. Ale náročné skúšky naďalej pokračujú a v mojom ponímaní ten najhlbší význam slova východisko znamená odniekiaľ vyjsť. Vyjsť von, nie zostať stáť uprostred a s vypätím posledných síl to akosi zvládať. 

Ja viem, že to najdokonalejšie východisko bude až tam, keď prídeme domov k Bohu, do Jeho slávy. Ale predsa, aj tu na zemi, v našom pozemskom živote Boh môže dopriať skutočné východisko. V Biblii je veľa príkladov, kedy Boh svojich ľudí vyviedol z trápenia, nenechal ich niekde na polceste alebo na prahu, ale vyviedol ich von. V Žalme 68,21 sa píše, že Boh má východiská dokonca aj zo smrti a keď sa pozriem na prípady vzkriesení v Biblii, vidím tam, že Boh nedáva východisko len tak na polovicu. Keď dával niekomu východisko zo smrti, tak ho vyviedol úplne, nenechal ho balansovať na prahu života a smrti.

Vyznávam, že tomu úplne nerozumiem. Aj keď rok 218 skončil, tento verš pre mňa zostáva otvorený. Budem aj naďalej pozorovať, čo mi Boh v tejto veci ukáže. Ono, dvanásť mesiacov na pochopenie hoci aj krátkeho biblického verša, je niekedy naozaj príliš krátka doba.

On môže všetko

No a pre tento rok sa mi do rúk dostali slová z jednej z mojich obľúbených, môjmu srdcu vzácnych biblických kníh. Sú to slová z knihy Jób:

Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný.
(Jób 42,2)

Jób tento výrok o Bohu vyslovil po veľkom utrpení, ktoré na vlastnej koži prežil. Vlastne to bolo ešte uprostred utrpenia, ešte predtým, ako si mohol Božiu moc vyskúšať. No napriek tomu vyznal, že Boh môže všetko a pre mňa sú v tejto chvíli jeho slová veľkou výzvou.

Ešte stále vo mne doznieva vlaňajší verš a jeho nenaplnenie alebo možno neporozumenie. Ale práve pri uvažovaní nad Jóbovým príbehom si uvedomujem, že Jób bol na tom podobne. Dlho sa trápil a východisko stále v nedohľadne. Tiež nerozumel Bohu, prečo robí to, čo robí, alebo skôr, prečo nerobí to, čo by urobiť mohol. Napriek tomu ale dokázal vyznať, že Boh môže všetko. Bez toho, že by vedel, kedy a aké východisko príde, alebo či vôbec nejaké príde. Dokázal Bohu vysloviť plnú dôveru bez ohľadu na to, ako to bude pokračovať s jeho trápením. Dokázal svoje vyznanie postaviť "len" na tom, že Boha uvidel, mohol s Ním hovoriť, mohol byť v Jeho prítomnosti. To mu stačilo. 

Mám čo robiť, aby som sa s tým aj ja v priebehu tohto roku popasovala. Budem sa snažiť mať oči a uši otvorené, aby som videla Božiu moc aj napriek tomu, čo sa okolo mňa a v mojom vlastnom živote deje... Budem sa snažiť aj v tomto roku uvidieť aspoň niečo z toho, akým spôsobom Boh pracuje a mám nádej, že aj On je pripravený ukázať mi niečo o sebe.

A tak prajem aj vám, aby ste boli počas celého nastávajúceho roku prichystaní vidieť a vnímať vzácne prejavy Božej moci, bez ohľadu na to, čo sa bude okolo vás diať...

Autor: Jana Čížová / 08.01.2019
Téma: Osobný blog / Verný Boh