Rozumieť novozákonným epištolám a správne ich preniesť do dnešnej praxe nie je ľahké, ale je to dôležité. 

Príležitostné listy

Opäť moje poznámky z knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (ďalej uvádzaná ako Príručka). Dnes to budú trochu náročnejšie veci k novozákonným epištolám. 

V Novom zákone nájdeme pomerne veľkú časť, ktorú tvoria listy písané zborom alebo jednotlivcom - nazývané aj epištoly. Spoznáme to podľa určitej formy, ktorú listy zvyknú mať. Väčšinou uvádzajú meno a prípadné predstavenie odosielateľa, meno adresáta, úvodný pozdrav (často spojený s modlitebným prianím alebo vďakyvzdaním). Potom nasleduje vlastný obsah listu a niekedy aj záverečné pozdravy.

Nie všetky novozákonné epištoly majú všetky tieto znaky, niektoré z nich majú len čiastočnú podobu listu. Ale až do takýchto podrobností nebudem zachádzať, nájdete ich v Príručke. Dôležité je, aby sme pri čítaní listov (či už sú plnohodnotné alebo čiastočné) mali vždy na pamäti ich príležitostný charakter. 

Všetky epištoly boli písané pri nejakej príležitosti. Neboli písané ako kompletný systematický zoznam Božích pravidiel pre život kresťana. Preto sa treba do nich trochu hlbšie ponoriť, aby si človek mohol vytvoriť ucelený obraz o tom, ako by mal alebo nemal život kresťana vyzerať.

Historické súvislosti

Ako vždy, aj pri epištolách je prvým krokom historický výklad, ktorý sa skladá z historického a literárneho kontextu. 

1. Historický kontext

Ako som písala v úvodnom článku tohto seriálu, aj pri čítaní epištol platí, že sa treba najskôr pozrieť na historický kontext. Treba si zistiť, do akej situácie autor hovorí.

Napríklad, aké dianie primälo apoštola Pavla, aby napísal list veriacim v Korinte? Ako sa dozvedel o ich situácii? Aký vzťah a predošlé styky s nimi mal? Ako vyzerala situácia v Korinte samotnom? Ak si uvedomíme, že vtedajší Korint bolo rušné veľkomesto so spôsobom života niekde medzi New Yorkom a Las Vegas, určite budeme jeho slová vnímať inak ako pri predstave, že Pavol píše malému spoločenstvu niekde na vidieku.

Pri čítaní epištol je veľmi užitočné prečítať si celý list naraz, aby sme získali celkový pohľad na jeho obsah. Na niektoré dlhšie listy si bude treba vyhradiť trochu viac času, ale oplatí sa. Veď aj bežné listy, ktoré dnes dostávame, si väčšinou prečítame celé.

Po prečítaní celého listu je fajn zapísať si niekoľko poznámok s odkazmi na konkrétne miesta v liste (možno si list kvôli tomu bude treba prečítať viackrát, ale to vôbec nevadí). Mali by sme sa pri tom zamerať na zopár dôležitých vecí:

1. Čo sa v liste dozvedáme o adresátoch: napr. či ide o Židov alebo Grékov, bohatých alebo otrokov, aké mali problémy, postoje, atď.
2. Aké postoje mal pisateľ listu.
3. Akékoľvek zmienky o tom, pri akej príležitosti bol list napísaný.
4. Prirodzené logické členenie listu.
   

2. Literárny kontext

Čo sa týka literárneho kontextu, autori Príručky zdôrazňujú dôležitosť vnímania odstavcov v texte. To môže byť problémom pri prekladoch, ktoré každý verš zobrazujú ako samostatný odstavec, preto treba mať po ruke viaceré preklady Biblie.

Vnímanie odstavcov môže byť dobrým kľúčom k pochopeniu Pavlovej argumentácie v jeho listoch. Pri čítaní si treba neustále klásť otázku: O čo tu ide? Po prečítaní každého odstavca je dobré aspoň stručne sformulovať jeho hlavnú myšlienku a potom ju skúsiť zasadiť do celkového kontextu listu.

Autori v Príručke podrobne rozoberajú viaceré biblické miesta, na ktorých prakticky ukazujú, ako nájsť odpovede na vyššie uvedené body. Ak máte možnosť, otvorte si Príručku a prejdite si to podrobne, je to zaujímavé cvičenie. 

Problémové miesta

Autori Príručky poukazujú aj na zopár dôvodov, prečo sú pre nás niektoré texty v epištolách ťažko pochopiteľné.

1. Novozákonné listy neboli písané priamo nám. Boli určené pre čitateľov, ktorých pôvodný pisateľ poznal a vedený Duchom Svätým mohol mnohé veci u nich predpokladať, nemusel im opisovať podrobne všetky súvislosti.
2. V listoch nie vždy nájdeme kompletné systematické vyučovanie, často je to len čiastočné učenie reagujúce na konkrétne vymedzené potreby čitateľov daného listu. Akoby sme počúvali telefonický rozhovor, ale iba na jednej strane aparátu. Čo sa hovorí na druhej strane, na aké podnety a otázky pisateľ listu reaguje, si môžeme často len domýšľať. Preto sa stáva, že pri niektorých podrobnostiach biblického textu nevieme nájsť úplnú zhodu a pevnú istotu vo výklade. Hlavná myšlienka textu však býva dobre rozpoznateľná. Treba sa vždy pýtať a rozlišovať, čo sa dá o danom texte povedať s istotou a čo sa dá len predpokladať.
3. K niektorým náročným textom je potrebné zobrať si na pomoc biblický slovník alebo komentár. S výkladom v komentári alebo slovníku nemusíte za každú cenu súhlasiť, ale je dobré byť informovaný, aké možnosti výkladu existujú, ako sa na veci pozerajú skúsení biblický pátrači. 
4. A pri niektorých biblických textoch sa musíme s pokorou uspokojiť s tým, že nevieme a nerozumieme všetkému. Ale môžeme si byť istí, že Boh nám určite zjaví všetko, čo potrebujeme.

Výklad pre dnešnú dobu

Autori Príručky hovoria o viacerých problémoch pri správnom prenášaní biblických textov do súčasnosti. Jedným z nich je nedostatočná dôslednosť pri čítaní. A ďalším je fakt, že často vnášame (hoci aj neúmyselne) do textov  svoje cirkevné tradície, kultúrne normy, skúsenosti, potreby či starosti. Výsledkom môže byť selektívny prístup, obchádzanie niektorých pasáží alebo ich nesprávne uplatnenie.

Dve základné pravidlá

1. Ani vtedy, ani dnes

Autori Príručky sa opäť vracajú k základnému pravidlu, o ktorom som písala v predchádzajúcom článku: 

Pri výklade biblických textov pre súčasnosť by sme mali vždy myslieť na to, že pre nás dnes biblický text nebude znamenať niečo, čo nikdy vo svojom pôvodnom význame, pre pôvodného autora alebo pôvodných poslucháčov znamenať nemohol.

Inými slovami: Biblické texty pre nás dnes znamenajú predovšetkým to, čo chcel Boh vyjadriť aj vtedy a tam.

K tomu je samozrejme dôležité správne poznanie historického pozadia – správny historický výklad. Nie vždy nám toto pravidlo pomôže zistiť, čo daný text znamená v dnešnej dobe, ale určite nám pomôže vymedziť, čo znamenať nemôže.

2. Rovnaké okolnosti

Druhé pravidlo znie: V prípadoch, keď máme s prostredím 1. storočia zrovnateľné okolnosti, Božie slovo bude pre nás dnes rovnaké, ako bolo pre nich vtedy a tam. Doteraz napríklad platí, že "všetci zhrešili", alebo, že "sme spasení milosťou skrze vieru", atď. No v epištolách nachádzame veľa vecí, ktoré nie sú celkom zrovnateľné s dnešnou dobou a tu nastáva problém.

Problémy prenosu do dnešnej doby

1. Rozšírené využitie

Je legálne rozširovať aplikáciu biblických textov aj na širšie kontexty, alebo mierne odlišné od 1. storočia? Toto je trochu zložitá otázka, ja som si z nej zapamätala aspoň to základné: širšie využitie biblického textu je v poriadku vtedy, ak je v Biblii spomínaný na viacerých miestach, vo viacerých okolnostiach. Podľa toho sa dá usúdiť, že daná biblická pravda nie je obmedzená len na jedno jediné využitie.

2. Nezrovnateľné okolnosti

Tento problém sa spája s textami v epištolách, ktoré hovoria o takých otázkach 1. storočia, ktoré nemajú v 21. storočí žiaden ekvivalent alebo je ich výskyt veľmi nepravdepodobný. Ako nás môžu takéto texty osloviť? A môžu nás vôbec osloviť? Správny prenos týchto textov do dnešnej doby by mal podľa autorov Príručky pozostávať z dvoch krokov:

1. Musíme si zistiť historické pozadie a dávať obzvlášť pozor, aby sme počuli, čo Boh skutočne hovoril poslucháčom vtedy a tam. Vo väčšine prípadov nájdeme v takýchto textoch sformulovaný jasný princíp, ktorý obvykle presahuje historické hranice.
2. Keď odhalíme v texte sformulovaný princíp, tento princíp – a to je veľmi dôležité – sa nestáva úplne nadčasovým, aby sa mohol uplatňovať náhodne kedykoľvek a kdekoľvek. Autori Príručky sa domnievajú, že takéto princípy treba uplatňovať naozaj pozorne a pokiaľ možno na zrovnateľné situácie.

Pri takýchto problematických textoch si tiež treba všímať a rozlišovať, ktoré informácie v nich sú podružné a ktoré podstatné. K tomu nám môže dopomôcť zopár vodítok:

1. Čo epištoly v ich dobe označili za podružné, to sa dá chápať ako podružné aj dnes. Napr. jedlo, nápoje, svätenie určitých dní a pod.
2. Podružné veci nie sú vo svojej podstate morálne, nesúvisia s morálkou. Ide o otázky kultúry.
3. Žiaden zoznam hriechov v epištolách (napr. Rim 1,29-30; 1K 5,11; 6,9-10; 2Tim 3,2-4) nezahrňuje ekvivalenty vyššie uvedených vecí. A nie sú zahrnuté ani v rôznych zoznamoch kresťanských príkazov (napr. Rim 12, Ef 5; Kol 3 atď.).

Autori Príručky hovoria, že s týmito vodítkami nemusia nutne všetci súhlasiť. Zároveň pripomínajú, že podľa Rimanom 14 tieto veci nie sú dôvodom na to, aby sa kresťania navzájom hádali alebo odsudzovali.

3. Kultúrna podmienenosť

Jednotlivé kultúry sa od seba líšia, iná kultúra bola v 1. storočí a iná je dnes. Aj v rámci súčasnosti je na svete množstvo rozličných kultúr.

Faktom je, že neexistuje žiadna jednotná, Bohom daná kultúra. Autori Príručky tu chcú ponúknuť zopár oporných bodov (s ktorými opäť nemusí súhlasiť každý), ktoré môžu pomôcť rozlíšiť kultúrou podmienené otázky od tých, ktoré svoju kultúru presahujú a stali sa normatívnymi pre všetkých kresťanov:

1. Najskôr je treba rozlíšiť medzi hlavnou podstatou posolstva Biblie a tým, čo je na tejto podstate závislé alebo čo je voči nej okrajové. Cieľom nie je niektoré časti Biblie vyzdvihnúť na úkor ostatných, ale uchrániť evanjelium, aby sa vplyvom kultúry nezdeformovalo.
2. Človek by sa mal naučiť rozlišovať, čo Nový zákon chápe ako morálne otázky a čo nie. Otázky, ktoré sú svojou podstatou morálne, sú absolútne – existujú v každej kultúre. Tie, ktoré vo svojej podstate morálne nie sú, sa môžu vplyvom kultúry v jednotlivých prostrediach líšiť.
3. Treba si všímať body, kde Nový zákon obsahuje jednotné a súhlasné svedectvo a kde naopak vykazuje rozdiely.
4. Dôležité je tiež v rámci Nového zákona rozlišovať medzi princípom a jeho konkrétnym uplatnením. Novozákonný pisateľ môže relatívne uplatnenie podoprieť absolútnym princípom. Tým sa ale toto relatívne uplatnenie nestáva tiež absolútnym.
5. Pomôcť môže aj to, keď sa pokúsime čo najpresnejšie určiť kultúrne možnosti voľby, ktoré mal k dispozícii daný novozákonný autor. Ak pri danom texte v danej dobe existovala len jedna možnosť voľby, zvyšuje to pravdepodobnosť kultúrnej podmienenosti daného konania alebo postoja.
6. Treba dávať pozor na kultúrne rozdiely medzi 1. a 21. storočím, ktoré nie sú na prvý pohľad zrejmé.
7. A nakoniec je nutné nezabúdať na kresťanskú lásku. Je potrebné, aby si kresťania uvedomili obtiažnosť výkladu niektorých biblických textov, nadviazali komunikáciu a prechovávali k sebe navzájom lásku, a tiež ochotu priznať si a prosiť o odpustenie, ak sa vo výklade biblického textu zmýlia.
   

4. Problém teológie

Ako som už v úvode článku písala, epištoly nie sú systematickým učením kresťanstva, ale reagujú na konkrétne potreby a úlohy ich čitateľov. To ale neznamená, že by sa z týchto jednotlivých konkrétnych úloh nedala poskladať súvislá teológia. Naopak, to by malo byť úlohou každého čitateľa Biblie – aby si z jednotlivých "útržkov" poskladal čo najkompletnejší obraz o biblickej teológii. Autori Príručky opäť predkladajú niekoľko skutočností, s ktorými sa pri riešení tejto teologickej úlohy stretneme:

1. Vzhľadom k príležitostnej povahe epištol sa niekedy musíme uspokojiť s určitými obmedzeniami nášho teologického pochopenia. Niektoré miesta epištol jednoducho neprezrádzajú detaily ani okolnosti. Naše poznanie tak v istých bodoch zostáva neúplné, hoci by sme chceli vedieť viac. Môžeme si byť istí, že Boh nám zjavil v Písme všetko, čo potrebujeme, ale nie nutne všetko, čo by sme chceli vedieť.
2. Niekedy naše teologické problémy vyplývajú z toho, že hľadáme v epištolách konkrétne odpovede na naše vlastné otázky. Obzvlášť, ak sa naše otázky týkajú problémov neskoršej doby, ktoré v 1. storočí riešiť nemuseli. Niekedy je možné nájsť aj na takéto veci konkrétne odpovede, ale nie vždy, pretože daná otázka v tej dobe ešte neexistovala. Odpovede na takéto otázky môžeme hľadať len v celkovom pohľade na biblickú teológiu, môžeme sa pokúsiť vniesť do daného problému celkový biblický pohľad na svet. Ale nesnažme sa potvrdiť nejaké učenie biblickými citátmi, pokiaľ o danej veci žiadne citáty bezprostredne nehovoria.

Ako vidíte, študovať novozákonné epištoly nie je ľahká záležitosť, ale aj tomu sa treba naučiť. Ako autori v Príručke hovoria: chce to len cvik, aby sa človek naučil sledovať tie správne detaily. V Príručke nájdete viac podrobností a k jednotlivým bodom aj príklady z Biblie. Nabudúce nás čaká o čosi ľahšia téma starozákonné príbehy.

Autor: Jana Čížová / 06.09.2020
Téma: Život kresťana / Čítanie Biblie