Nikdy nevešaj hlavu
Život na hrane je ťažký, rozhodnutie veriť Bohu ťa môže zachrániť od najhoršieho...
Vysoká voda
Keď ma v živote pritlačia ťažké chvíle, spomeniem si na jeden výrok od Petra Hahneho:
Komu siaha voda až po krk, ten nesmie zvesiť hlavu.
Niekedy sa stáva, že sa na človeka zo všetkých strán valia samé starosti a problémy. A nech sa otočí kamkoľvek, ani jedným smerom cesta nevedie. Ale práve vtedy, keď nie je na dosah žiadne riešenie, keď sa nie je kam pohnúť, keď siaha voda až po krk, je zo všetkého najdôležitejšie nevešať hlavu.
Boh je mocný a môže nás vytrhnúť z čohokoľvek. Akým spôsobom to však urobí, v akom čase, akým smerom povedie našu cestu, to všetko je druhoradé. To sa ukáže postupne, svojím časom. V tej najťažšej chvíli, keď nevidieť ani na krok, je dôležité iba jediné – rozhodnutie, že sa nevzdám a budem veriť Bohu. A nech sa deje čokoľvek, tak sa tohto rozhodnutia pevne držať.
Hospodin je s tými, čo majú skrúšené srdce, zachraňuje tých, čo majú ubitého ducha.
(Žalm 34,19)
Neboj sa, len ver!
(Marek 5,36)
Mojou skúsenosťou je, že viera je vecou rozhodnutia. A Boh sa k takémuto rozhodnutiu bezodkladne a rád pridá, bude moju vieru upevňovať a podopierať. Viem, že sa to ľahko hovorí, ale niekedy iná cesta nevedie. Mňa osobne toto rozhodnutie už niekoľkokrát zachránilo od najhoršieho. Ono, totiž, keď vám siaha voda až po krk a zvesíte hlavu, len ťažko sa ubránite utopeniu...
Život na hrane
Občas sa kvôli mojej diagnóze dostávam do hraničných situácií, na hranicu svojich síl fyzických alebo psychických. Od jedného múdreho človeka som pre takéto chvíle dostala podobnú radu, ako je v úvodnom výroku. Ak sa ocitnem na hrane, vtedy je zo všetkého najdôležitejšie rozhodnúť sa, že sa na tej hrane udržím, až pokým sa nepodarí zostúpiť z nej na tú správnu stranu.
Život na hrane nie je ľahký, stojí to veľmi veľa síl. A práve vedomé rozhodnutie, že sa nevzdám a budem veriť Bohu nech sa deje čokoľvek - to je to najsilnejšie, čo pomôže neprevážiť sa na nesprávnu stranu, kde čakajú zradné a hlboké vody úzkosti, smútku a depresie.
Autor: Jana Čížová / 03.08.2020
Téma: Osobný blog / Život s diagnózou
