Prichádzam k Bohu v nádeji, že si všimne moje kvality, skutky a zásluhy? Nemám občas túžbu pochváliť sa?

Stotníkov postoj

Dnes sa čítal v zbore text z evanjelia Lukáša 7,2-10 a z uvažovania nad ním som si poznačila zopár myšlienok. Najskôr ale spomínaný text Písma:

2. A sluha nejakého stotníka, ktorý mu bol veľmi vzácny, bol nemocný a blížil sa smrti.
3. A keď počul o Ježišovi, poslal ku nemu starších zo Židov prosiac ho, žeby prišiel a uzdravil jeho sluhu.
4. A oni príduc k Ježišovi prosili ho naliehavo a hovorili: Hoden je toho, ktorému to vykonáš,
5. lebo miluje náš národ, aj synagógu nám on vystavil.
6. A Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko od domu, poslal k nemu stotník svojich priateľov a povedal mu: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,
7. a preto som ani sám seba nepovažoval za hodného prísť k tebe; ale povedz slovom, a môj sluha bude uzdravený.
8. Lebo veď i ja som človek, postavený pod moc iných, majúc pod sebou vojakov a keď poviem tomuto: Choď! tak ide, a inému: Príď! a príde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a činí.
9. Keď to počul Ježiš, zadivil sa mu a obrátiac sa povedal zástupu: Hovorím vám, že ani v Izraelovi som nenašiel takej veľkej viery.
10. A keď sa poslaní navrátili do domu, našli nemocného sluhu zdravého.

Vo veršoch 3-5 ľudia zo stotníkovho okolia svedčili o ňom, že je hoden, aby mu Pán Ježiš pomohol. Hovorili o stotníkových zásluhách a skutkoch. Ale stotník sám o sebe nič také nehovorí. Nevyťahuje pred Pánom Ježišom svoje skutky, nechváli sa, nepripomína svoje kvality. Práve naopak, hovorí, že nie je hoden, aby Pán Ježiš k nemu išiel (verš 6).

Ako je to v mojom živote?

Pri týchto slovách som sa na chvíľu zamyslela. Ako je to v mojom živote? Nie je to často presne naopak? Neprichádzam k Pánovi Ježišovi v nádeji, že si všimne moje kvality, skutky a zásluhy? Nemám občas túžbu pochváliť sa? 

"Tak Pane, tu ma máš, pozri, čo dobé som pre Teba a Tvoj ľud urobila..." 

A druhí čo o mne hovoria? Majú ma za čo pochváliť? Nepokrivkáva moja povesť za tým, čo ja sama o sebe prehlasujem?

Myslím si, že tento príbeh nám ukazuje, ako to má v praxi správne vyzerať - ja sama by som sa mala cítiť pred Bohom nehodná a ak je nejaká chvála, tá by mala prísť od druhých. Ťažká to úloha...

Čo skutočne zaváži?

Na záver ešte jedna myšlienka z veršov 9-10: Pán Ježiš si všetko vypočul, ale nijako sa k zásluhám a skutkom stotníka nevyjadril. Neuzdravil jeho sluhu pre tieto skutky. Vyzdvihol len jednu jedinú vec - jeho vieru.

Autor: Jana Čížová / 18.08.2008
Téma: Život kresťana / Praktický život