Abrahám sa prihováral za záchranu svojho synovca Lóta. Ale keď sa na druhý deň pozrel na Sodomu, videl len stúpajúci dym.

Boh koná

V práci som si cez obednú pauzu prečítala zaujímavú úvahu. Bola v nemčine, tak len krátko zhrniem hlavnú myšlienku. Išlo o príbeh zničenia Sodomy a Gomory, keď sa Abrahám prihováral za záchranu svojho synovca Lóta. Asi mu na Lótovi veľmi záležalo, keď vyjednával s Bohom, aby nezničil Sodomu, ak tam nájde nejakých spravodlivých. A potom, hneď ráno utekal na miesto, kde mal výhľad na Sodomu a videl len stúpajúci dym (Genezis 19, 27-28). Čo si Abrahám asi tak pomyslel?

Za záchranu Lóta považoval to, že Boh ušetrí mesto. Celé Abrahámove vyjednávanie stálo na tom, aby Boh odpustil mestu pre tých niekoľko spravodlivých. A potom ráno vidí, že mesto je zničené... Veľké prekvapenie, možno sklamanie, smútok? Boh nepočul jeho prosby? Vykašľal sa na Abraháma? Určite nie, z Biblie sa dozvedáme, že Boh Lóta aj s rodinou zachránil. Len to urobil iným spôsobom, ako si Abrahám predstavoval.

Netuším, či sa Abrahám o Lótovi dozvedel, že je zachránený. Možno sa neskôr ešte spolu stretli. Ale v tej chvíli to musel byť pre Abraháma bolestný pohľad.

Očakávaj na Boha

Aj mne sa stáva, že prosím Boha o pomoc a zdá sa mi, že ma nepočúva, že neodpovedá. Tento príbeh mi však pripomenul, že Boh počuje každé moje slovo a nevykašle sa na moje prosby. On odpovedá, len niekedy úplne iným spôsobom, ako som si predstavovala.

Tento príbeh ma tiež upozornil na to, aby som si nerobila dopredu predstavy, ako by mali Božie odpovede vyzerať. Aby som radšej načúvala a pozorovala, čo Boh práve hovorí a robí...

Autor: Jana Čížová / 25.05.2012 
Téma: Osobný blog / Krátke úvahy