Navždy v Božej ruke
K novému roku 2017 - Zakorenení v Kristovej láske a navždy skrytí v Božej ruke...
V láske Kristovej
V našom kresťanskom zbore máme taký zvyk, že si vždy na Nový rok rozdávame záložky s biblickým veršom. Aj pre rok 2016 som mala z Biblie vybratý verš, ktorý ma celým rokom sprevádzal. Boli to slová z listu Efezanom:
...aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.
(Efezanom 3,17-19)
O tomto verši netreba veľa písať, pretože o láske Kristovej sa veľmi nedá teoretizovať, tú treba jednoducho zažiť. A ja som jej v uplynulom roku zažila naozaj veľa. Nebol to ľahký rok, musela som prekonať mnoho ťažkostí a prekážok, ale pri tom všetkom som mohla na každom kroku vidieť dôkazy Kristovej lásky. A za to som Mu nesmierne vďačná.
Mohla som zakúšať šírku Jeho lásky, v ktorej bolo neustále dosť miesta aj pre mňa, takého obyčajného, chybujúceho hriešnika. Mohla som spoznávať hĺbku Kristovej lásky, to krásne uistenie, že nech ma problémy či starosti zrazia akokoľvek hlboko, nikdy nemôžem padnúť hlbšie ako do Jeho milujúcej dlane. Mohla som zdvíhať svoj zrak do výšky, kde ma čaká nový príbytok po Jeho boku. A mohla som si pripomínať aj dĺžku Jeho lásky, ktorá bude trvať večne, ktorá nikdy neskončí.
A toto všetko som mohla spoznávať s ostatnými svätými. Pretože rozmery Kristovej lásky sú tak veľké, že ju nikto z nás nedokáže obsiahnuť celú. Každému je daný malý kúsok poznania, a tak je dobré, keď sa so svojím poznaním navzájom delíme, a tým obohacujeme jeden druhého...
Navždy v Božej ruke
No a pre tento rok sa mi ušiel znova veľmi vzácny verš. Skôr, ako si vylosujem novoročný verš, vždy predkladám túto vec Bohu. Prosím Ho, aby mi On vybral tie správne slová, ktoré potom prijímam z Jeho ruky. Už minulý rok ma veľmi potešil, keď sa rozhodol zahŕňať ma dôkazmi svojej lásky, no a pre tento rok mi vybral slová:
Lebo tento Boh je naším Bohom na večné veky. On nás bude vodiť až do smrti.
(Žalm 48,15)
Čo viac si môže človek priať, ako sľub, že sám Boh ho bude viesť po celý život, až do smrti? Neviem vyjadriť slovami, akým odpočinutím a pokojom ma tento verš napĺňa, a ako veľmi si túto Božiu priazeň vážim. Už ma hádam ani nemohol jasnejším a jednoznačnejším spôsobom uistiť o svojej trvalej prítomnosti. A nie len, že bude so mnou, On sa rozhodol, že ma bude viesť. Nemohol mi dať krajšie povzbudenie na cestu, ktorá je predo mnou. A presne to prajem aj vám...
Autor: Jana Čížová / 04.01.2017
Téma: Osobný blog / Verný Boh