Nádej, viera a láska

Tri vzácne veci - nádej je ako oči, viera je vec rozhodnutia a láska nikdy neprestáva...

Povzbudenie od Pavla

Keď ma zmáha únava, smútok, beznádej, alebo keď sa mi nedarí večer zaspať... a niekedy iba tak, keď mám voľnú chvíľu, započúvam sa do nejakej dobrej hudby. Práve pred chvíľou mi z reproduktorov doznela jedna z mojich obľúbených piesní, ktorá hovorí o nádeji, čo mi pripomenulo slová apoštola Pavla:

Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska.
(1. Korinťanom 13,13)

To, čo budete čítať v nasledujúcich riadkoch, neberte ako výklad týchto troch pojmov. Je to len pokus opísať, ako ich ja v tejto chvíli vnímam. Trošku prehodím poradie a začnem nádejou.

Nádej

Nádej mi pripomína oči – kam človek pozerá, na čo upiera svoj pohľad, k čomu sa upína? Objektom mojej nádeje je môj Boh. Dúfať v Boha je však dosť široký pojem, a tak moje oči hľadajú niečo konkrétnejšie, na čom by mohli spočinúť. Nejaké signály od Boha, smerové tabuľky, povzbudenia, možno zasľúbenia. 

Jeden takýto oporný bod mi Boh momentálne ponúka v knihe Izaiáša 41,10: Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Boh! Posilním ťa aj ti pomôžem... A v 5. Mojžišovej 31,8: A Hospodin, on pôjde pred tebou, on bude s tebou, neopustí ťa ani ťa nezanechá. Nebudeš sa báť ani sa nebudeš strachovať! 

Rada by som videla viac. Možno niečo v tom zmysle, že ma Boh uchráni od starostí, že všetko bude fajn, že ma čaká pohoda a klídek... Keď mi hovorí, že pôjde so mnou, možno by som chcela vedieť, kam pôjdeme alebo skôr kadiaľ pôjdeme. Ale zatiaľ mi ukázal iba tieto dva verše, ktoré by mali v tejto chvíli mojej nádeji stačiť.

Viera

Od nádeje ma to privádza k viere. Vieru vnímam ako vec rozhodnutia – keď sa človek rozhodne uveriť tomu, na čo upiera svoj zrak, pevne sa chytiť objektu svojej nádeje. 

A tak je na mojom rozhodnutí, či chcem veriť tomu, čo Boh predostiera mojim očiam v spomínaných veršoch. Či sa chcem pevne spoľahnúť na to, že On naozaj je a stále bude so mnou a vo všetkom mi pomôže. 

Mojou skúsenosťou je, že na začiatku viery je potrebné osobné rozhodnutie. Je na mne, aby som urobila prvý krok a vzápätí sa Boh k takémuto rozhodnutiu rád pridá a bude moju vieru posilňovať a upevňovať.

Láska

No a do tretice láska. V 1. liste Jánovom 4,16 sa píše: Boh je láska. A v Jaremiášovi 31,3 Boh hovorí: ...milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť. Ak by aj oči mojej nádeje nenašli objekt, na ktorom by mohli spočinúť, alebo ak by sa viera nedokázala chytiť toho, čo jej nádej ukáže, ešte vždy je tu Božia láska. 

Boh neváhal dať za mňa život svojho jediného Syna, čo je naozaj dostatočným dôkazom Jeho lásky ku mne. On ma tak veľmi miluje, že urobí čokoľvek, aby mi pomohol. A to je vec, ktorá platí nezávisle od mojej nádeje alebo viery. Keby aj tie prvé dve zlyhali, Boh ma nikdy neprestane milovať, nikdy sa neprestane o mňa s láskou starať. Čo viac si môžem priať?

Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska.
(1. Korinťanom 13,13)

Autor: Jana Čížová / 30.05.2015
Téma: Život kresťana / Praktický život