Múdrosť nie je teoretická vedomosť. Múdrosť je uplatňovanie pravdy v praktickom živote jednotlivca.

Hebrejské múdroslovie

Hebrejská múdroslovná literatúra býva pre kresťanov trochu vzdialená, často nesprávne chápaná alebo nesprávne používaná. Keď sa však pochopí a použije správne, môže byť pre kresťanský život užitočná. V nasledujúcich riadkoch si k tomu povieme zopár dôležitých vecí. Ako vždy, aj teraz to budú moje poznámky z čítania knihy Jak číst Bibli s porozuměním od autorov Gordon D. Fee a Douglas Stuart (v článku uvádzaná ako Príručka).

Medzi múdroslovné knihy sa radia tri kniha Starého zákona: Kazateľ, Príslovie a Jób. Okrem toho sem patria aj niektoré žalmy.

Múdrosovná literatúra býva nesprávne chápaná a používaná predovšetkým z dvoch dôvodov:

1. Veľmi často tieto knihy nečítame ako celok. Nevnímame ich celkové posolstvo a celkové smerovanie myšlienok. Z kontextu vytrhnuté úryvky môžu znieť múdro a hlboko, ale pri takomto použití sa dajú ľahko urobiť chyby.
2. Často nesprávne chápeme alebo vnímame rôzne výrazy, kategórie alebo štýly múdroslovnej literatúry.

Poďme ale pekne po poriadku. Najskôr si povieme niečo o tom, čo je to múdrosť alebo kto je múdry.

Čo je múdrosť?

Definíciu múdrosti autori Príručky zhrnuli nasledovne: Múdrosť je uplatňovanie pravdy v osobnom živote na základe skúsenosti. Z tejto definície vyplýva, že múdrosť nie je teoretická vedomosť, niečo abstraktné, ale týka sa praktického života. Múdrosť má zmysel vtedy, keď konkrétny človek koná podľa pravdy, ako bola poznaná skrze skúsenosť.

Kto je múdry?

V Starom zákone môžeme vidieť, že niektorí ľudia mali viac múdrosti než iní a natoľko sa oddali získavaniu praktickej múdrosti, že sú nazvaní ako "múdri". Múdry človek je teda vysoko praktický, nie iba teoretik. Múdry človek dokázal múdrosť aj slovne formulovať, aj prakticky žiť. Cieľom získavania múdrosti bol zodpovedný a úspešný život.

Niekedy sa múdrosť uplatňovala v technických záležitostiach – napr. v staviteľstve (Ex 31,2-6) alebo v moreplavectve (Ez 27,8-9). Múdrosť hľadali aj ľudia, ktorí potrebovali robiť rozhodnutia – napr. politickí vodcovia ako Jozue (Dt 34,9), Dávid (2Sam 14,20) alebo Šalamún (1Krľ 3,9-12).

Že je múdrosť osobná záležitosť – je spätá s konkrétnou osobou – je vidno aj na tom, že Biblia za sídlo múdrosti označuje ľudské srdce (1Krľ 3,12). Srdce v Starom zákone poukazuje na morálne, vôľové a tiež intelektuálne schopnosti. Múdroslovná literatúra sa teda obvykle zameriava na ľudí a ich správanie, ako úspešne si počínajú pri uplatňovaní pravdy v praxi a či sa zo svojich skúseností poučia alebo nie.

Každý, kto sa snaží denne uplatňovať Božiu pravdu v praxi a učí sa zo skúseností, ktoré pri tom nadobudne, sa nakoniec môže stať múdrym. Je tu ale nebezpečenstvo, že človek bude hľadať múdrosť len pre svoj vlastný prospech, alebo spôsobom, ktorý nerobí česť Bohu: Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní! (Iz 5,21). Okrem toho nesmieme zabúdať ani na dôležitý fakt, že Božia múdrosť vždy prevyšuje ľudskú (Iz 29,13-14).

Učitelia múdrosti 

V starom Izraeli sa ľudia nevenovali len získavaniu múdrosti, ale ju aj vyučovali – učili iných, ako múdrosť získať. Takíto učitelia múdrosti sa nazývali mudrci. Pre toho, kto hľadal múdrosť, sa mudrc stal akýmsi náhradným rodičom.

Napr. v Egypte sa Jozef stal "otcom" faraóna (Gn 45,8 Roh) alebo neskôr je prorokyňa Debora nazývaná "matkou" Izraela (Sdc 5,7). V knihe Prísloví sa preto často stretáme s tým, že učiteľ múdrosti svojho žiaka oslovuje ako "moje dieťa" alebo "môj synu". V tej dobe rodičia posielali svoje deti k učiteľom múdrosti, aby ich vychovali k múdrym postojom a k múdremu spôsobu života. Títo učitelia svojich žiakov učili, akoby to boli ich vlastné deti.

Múdrosť v rodine

Múdrosť sa predovšetkým učila doma v rodine. Bez toho, aby si to rodičia uvedomovali (vtedy aj dnes), učia svoje deti múdrosti v rôznych oblastiach života. Dávajú im príklad, ako sa správať a konať v rôznych situáciách. Rodičia učia svoje deti múdrosti aj skrze pravidlá, ktoré im nastavujú, napr.: "nehraj sa na ceste", "vyberaj si slušných kamarátov" alebo "poriadne sa obleč" a pod.

Dobrý rodič venuje dostatok času tomu, aby správnym spôsobom utváral životnú múdrosť vo svojich deťoch. Práve v knihe Prísloví sú obsiahnuté takéto praktické rady. Avšak všetky svoje rady kniha Prísloví podriaďuje Božej múdrosti, čo by mal robiť aj kresťanský rodič. Praktické rady môžu byť veľmi užitočné a múdre, ale nikdy netreba zabúdať na to, že tým najvyšším dobrom je konanie Božej vôle.

Múdrosť medzi kolegami

Jedným zo spôsobov, ako si ľudia utvárajú a preosievajú svoju múdrosť, sú rôzne debaty a polemiky. V Biblii tento typ odovzdávania múdrosti môžeme vidieť v podobe monológu, ktorý je určený na to, aby si ho druhí čítali a premýšľali o ňom (Kazateľ), alebo formou dialógu medzi rôznymi ľuďmi (dialógy v knihe Jób), kedy ľudia medzi sebou zdieľajú svoje poznatky a skúsenosti.

V Prísloví máme predovšetkým tzv. "príslovečnú múdrosť", zatiaľ čo v Kazateľovi a Jóbovi ide o tzv. "špekulatívnu múdrosť". Aj špekulatívna múdrosť je však vysoko praktická, je založená na praktických skúsenostiach jednotlivých diskutujúcich, nie len na teoretizovaní.

Múdrosť cez poéziu

Už sme si v tomto seriáli hovorili, že výroky zapísané vo veršoch sa oveľa ľahšie pamätajú a v starozákonných dobách tento spôsob často využívali – napr. v Žalmoch, v Prorokoch a poéziu nájdeme aj v múdroslovnej literatúre.

Spomeňme napr. rôzne paralelizmy, napr. synonymný (Prís 7,4) alebo antitetický (Prís 10,1), akrostich (Prís 31,10-31), aliterácia (Kz 3,1-8), číselné sledy (Prís 30,15-31) a mnohé prirovnania a metafory (Jób 32,19). V múdroslovnej literatúre sa vyskytujú aj podobenstvá, hádanky a ďalšie básnické prvky.

Hranice múdroslovia

Je dôležité pamätať na to, že nie všetka starozákonná múdrosť bola zbožná. Po celom Blízkom východe pôsobilo množstvo mudrcov a učiteľov, ktorí boli podporovaní, často kráľovským dvorom, aby zbierali a zapisovali múdrosť. Mnohé z toho sa podobá na biblickú múdrosť, ale chýba im spojitosť s Bohom – nepočítajú s tým, že Boh je zdrojom múdrosti (Prís 2,5-6), a že účelom múdrosti je páčiť sa Bohu (Prís 3,7).

Múdroslovná literatúra nepokrýva celý život, nemá rady pre každú konkrétnu situáciu v živote človeka. A ako značne praktická sa obvykle nedotýka teologických a historických otázok, ktoré sú na iných miestach Biblie tak dôležité. Jej využitie samo o sebe nezaručuje automatické dosiahnutie cieľa. Správny cieľ pomocou múdroslovných výrokov dosiahneme len vtedy, keď ich podriadime Božej múdrosti.

Kazateľ: Cynická múdrosť

Kniha kazateľ je múdroslovný monológ a často kresťanov mätie, obzvlášť, ak ho čítajú pozorne. Nezdá sa, že by obsahoval veľa myšlienok, ktoré sú pre život v oddanosti Bohu pozitívne alebo povzbudivé. Väčšina myšlienok tejto knihy akoby hovorila, že život je v konečnom dôsledku nezmyselný, že človek by si mal užívať, dokiaľ sa dá, lebo smrť všetko ukončí. V Kazateľovi často zaznieva posolstvo cynizmu a nezmyselnosti. Napr.:

• "Márnosť márností," povedal Kazateľ, "márnosť márností, všetko je márnosť." (1,2)
• Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom. (1,14)
• Potom som si pomyslel: "Ak aj mňa stretne údel hlupáka, načo som sa potom stal nadmieru múdrym?" (2,15)
• Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť. (3,19)

Samozrejme sú v tejto knihe aj menej cynické a nie až tak negatívne výroky. Ale celkovým posolstvom knihy je, že vzhľadom na existenciu smrti, ktorej sa nikto nevyhne, život nemá trvalú hodnotu. Kniha Kazateľ akoby popierala posmrtný život a z tohto hľadiska je všetko tu na zemi márnosť, lebo to aj tak skončí v nenávratne, všetko bude zmazané, všetci rovnako zomrú a potom nebude nič.

Z toho nám potom vzniká otázka, prečo je takáto kniha zaradená v Biblii? Odpoveďou je, že funguje ako kontrast k ostatným častiam Biblie. Kazateľ nám ukazuje, že ak by nebol Boh a život po smrti, tak by nič v tomto živote nemalo zmysel a trvácnu hodnotu. Zlo by nedostalo svoj trest a dobro by tiež nič hodnotné neprinieslo.

Na konci knihy sa tento kontrast objavuje, keď kazateľ prichádza k záveru, že je potrebné počítať s Bohom a Jeho súdom nad všetkým, čo sa na tomto svete udeje: Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé. (12,13-14)

Všetko v knihe Kazateľ, okrem týchto posledných dvoch veršov, ukazuje na spôsob vnímania života pod slnkom – teda bez účasti Boha, ktorý je nad všetkým. Keby človek nepočítal s Bohom, keby Boh nezasahoval do životov ľudí a keby po smrti už nebolo žiadne pokračovanie života, potom život a všetko v ňom stráca zmysel. Dokonca aj múdrosť stráca svoj význam, ak nepočíta s Bohom a nepodriaďuje sa Božej múdrosti: Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť. (1,18)

Múdrosť u Jóba

Kazateľ nie je jediný, ktorý ponúka nesprávne rady ako kontrast k Božej múdrosti. Kniha Jób je plná rôznych chybných úvah, rád a mylných záverov, ktoré vychádzajú z úst Jóbových priateľov. Na rozdiel od Kazateľa, kniha Jób je dialóg.

Cieľom alebo posolstvom tejto knihy je poznanie, že nie všetko, čo sa na tomto svete deje, zapríčinil Boh a nie vždy platí pravidlo okamžitého trestu alebo odmeny.

V určitom zmysle má kniha Jób opačný cieľ než Kazateľ, zobrazuje opačný extrém. Kazateľ zobrazuje život, do ktorého Boh vôbec nezasahuje a Jóbovi priatelia zase hľadajú v každom dianí Boží zásah alebo súd. Kazateľ hovorí, že nezáleží na tom, ako žijeme, lebo po smrti aj tak nič nie je. Jóbovi priatelia naopak vychádzajú z toho, že za každý dobrý alebo zlý skutok prichádza Božia odmena alebo trest.

Jóbovi priatelia považujú za prirodzené, že ak Boh nad týmto svetom vládne, všetko dianie je podľa Jeho vôle a Ním ovplyvnené. Ale Biblia nás takéto niečo neučí. Biblia skôr učí, že tento svet je porušený hriechom, pod Satanovou vládou a mnohé z toho, čo sa tu deje, nie je také, ako by si Boh prial. Konkrétne utrpenie nemusí byť dôsledkom hriechu. Jób to napokon sám povedal a trval na tom, že neurobil nič zlé, za čo by si zaslúžil utrpenie, ktoré prežíval.

V knihe Jób sa čitateľ dozvedá, čo je múdrosť tohto sveta, zdanlivo logická, ale v konečnom dôsledku chybná. A čo je pravá múdrosť – je to poznanie, že Božie cesty ďaleko prevyšujú tie naše. Keď On dopustí utrpenie, neznamená to, že nevie, čo robí alebo, že by to nejako spochybňovalo Jeho spravodlivosť. Jób a jeho dialógy sú ukážkou špekulatívnej múdrosti.

Múdrosť v knihe Prísloví

Kniha Prísloví je zdrojom zaopatrovacej múdrosti. Obsahuje rôzne pravidlá a ustanovenia, ktoré môžu ľudia používať ako pomôcku k dosiahnutiu zodpovedného a úspešného života. Kazateľ požíva špekulatívny cynizmus ako kontrast k pravej múdrosti, Jób pracuje so špekulatívnou múdrosťou o nespravodlivosti života na tomto svete a Príslovie sa sústredí predovšetkým na praktické postoje.

Príslovie učí to, čo by sme mohli označiť ako starodávne základné hodnoty. Každý rodič chce, aby jeho dieťa, keď dospeje, malo správne postoje k životu, vedelo si so životom správne poradiť. Samozrejme, nikde nenachádzame záruku, že pri dodržaní rád obsiahnutých v Prísloví sa nám automaticky bude v živote dobre dariť. Príslovie nám hovorí, že existujú určité postoje, ktoré nám môžu pomôcť dorásť do zodpovednej dospelosti.

Príslovia nám neustále predkladajú ostrý kontrast medzi múdrym a nerozumným životom. Vyslovene náboženský jazyk sa v Prísloví nevyskytuje často. Nie všetko v živote musí byť prísne náboženské, aby to bolo zbožné. V podstate môže Príslovie slúžiť aj ako protiliek na to, keď sa snažíme všetko príliš zduchovňovať, ako keby na materiálnom, fyzickom svete bolo niečo zlé. Ako keby Boh pri prvom pohľade na materiálny svet, ktorý stvoril, povedal "je to zlé" namiesto zhodnotenia "je to dobré".

O Prísloví je dobré si zapamätať, že sa hebrejsky označuje ako mešálím, čo znamená rečnícke obraty, podobenstvá či špeciálne utvorené výroky. Hebrejský koreň m-š-l znamená tiež vládnuť. Príslovia sú mocné výroky, ktoré je možné proti niekomu použiť – či už k jeho dobru alebo k jeho zlu.

Príslovie obsahuje stručné, konkrétne vyjadrenia nejakej pravdy. Čím stručnejší výrok je, tým je menej pravdepodobné, že bude úplne presný a všeobecne použiteľný. Naproti tomu, ak sú pravidlá alebo pravdy vyjadrené obsiahlo a čo najpresnejšie, obvykle si to vyžaduje veľmi dlhé vyjadrenie, ktoré je ťažké si zapamätať.

Napríklad výrok: "Dvakrát meraj, raz rež." Alebo: "Risk je zisk." Ak by sme sa chceli vyjadriť presne, museli by sme povedať niečo ako: "Skôr, ako začneš niečo robiť, zváž všetky možnosti a okolnosti a ich dopad na výsledok." Alebo: "Keď človek riskuje, je tu určitá pravdepodobnosť, že mu to prinesie zisk." Lenže takéto obsiahle výroky sa ťažko pamätajú. Zatiaľ čo tie skrátené a rytmické sa ľahko ukladajú v pamäti, no nie sú úplne presným vyjadrením. Bolo by napr. chybou myslieť si, že prvý výrok sa týka výlučne rezania alebo, že druhý výrok automaticky zaručí zisk, ak sa pustím do nejakého rizika.

Príslovia sú teda krátke, jednoducho formulované, ale nepostihujú všetky možné situácie, ktoré by sa mohli udiať, a v ktorých by bolo možné danú pravdu presne použiť. Príslovia neobsahujú kompletnú pravdu, ale smerujú nás k nej. Poukazujú na pravdu v náznakoch a ak ich správne používame, stávajú sa užitočnými pomocníkmi pre život.

Výklad pre dnešok

Na záver nášho uvažovania nad múdroslovnou literatúrou si povieme o niekoľkých pomôckach pri výklade pre súčasnosť – konkrétne to bude ku knihe Prísloví.

1. Príslovia nie sú právnou zárukou od Boha

Príslovia obsahujú múdre rady k dosiahnutiu dobrých cieľov, ale nemôžeme ich brať ako Božiu záruku úspechu. Príslovie nikde nehovorí o automatickej záruke úspechu. Kniha Jób nám je pripomienkou, že na dobrých alebo zlých udalostiach života je veľmi málo automatického.

2. Riziká doslovného výkladu

Príliš doslovný výklad Príslovia môže viesť k chybným záverom. Ako príklad si autori Príručky zvolili slová:

Nepatri k tým, čo podávajú ruku a dávajú záruku za dlhy, ak ich nemáš z čoho splatiť. Prečo má niekto vziať tvoje lôžko spod teba? (Prís 22,26-27)

Ak by sme to brali doslovne, nikdy by sme si nemohli zobrať napr. hypotéku na kúpu bytu. Museli by sme sa obávať, že ak si zoberieme hypotéku, ktorú teraz nevieme splatiť, prídeme úplne o všetko (aj o posteľ). V starozákonných dobách si ľudia brali pôžičky aj napriek spomenutému výroku. Nechápali ho ako zákaz zadlžiť sa, ale ako radu, že každú pôžičku si treba veľmi dobre zvážiť, lebo zabavenie majetku v dôsledku nesplácania dlhu môže byť veľmi nepríjemné.

Alebo iný výrok: Ak vládca počúva lživé slová, všetci jeho sluhovia budú bezbožní. (Prís 29,12)

Ak by sme ho brali doslovne, znamenalo by to, že všetci služobníci panovníka (alebo zamestnanci šéfa), ktorý sa nespráva korektne, rád počúva lži a riadi sa nimi, budú automaticky bezbožní. Neznamená to, že podriadení, ktorým vládne takýto šéf, nemajú na výber. V skutočnosti tento výrok poukazuje na fakt, že ak šéf alebo panovník rád počúva lži, postupne sa obklopí ľuďmi, ktorí mu budú hovoriť to, čo chce počuť.

3. Príslovia treba čítať ako zbierku

Každé Bohom inšpirované slovo (kam patrí aj kniha Prísloví) sa musí čítať v nadväznosti na ostatné výroky Biblie. V čím väčšej izolácii sa kniha Prísloví alebo jej jednotlivé výroky čítajú, tým viac chýb pri ich výklade a aplikácii do života urobíme. Preto sa snažte knihu Prísloví čítať ako celok a jej výroky porovnávať s ostatnými Biblickými pravdami.

Raz jeden človek na tému "ako rozumieť Biblii" povedal, že biblickým výrokom budeme rozumieť do tej miery, do akej poznáme Boha. A Boha poznávame v celom Písme, nielen vo vytrhnutých častiach. Preto potrebujeme čítať Bibliu ako celok a potom budeme aj správne rozumieť takým náročným miestam, ako je kniha Prísloví. Potom sa nám nestane, že by sme si niektorý z jej výrokov vyložili v rozpore s Božím pohľadom na danú vec na inom mieste Biblie.

4. Ľahko zapamätateľné, nie však teoreticky presné

Už sme si spomínali, že príslovia nie sú úplným zobrazením celej pravdy, ale skôr v náznakoch na pravdu poukazujú. Príslovia využívajú veľa básnických prostriedkov a obrazov. Sú heslovitými vyjadreniami, ktoré sa dajú ľahko zapamätať, nie obsiahlou filozofiou, ktorá by vystihovala všetky detaily a možnosti diania, ktoré by sa mohli prihodiť.

5. Niektoré príslovia treba "preložiť"

Veľký počet prísloví odráža dianie a okolnosti, ktoré už dnes v bežnom živote nenájdeme, ale pre starozákonný Izrael boli bežnou praxou. Ak o nich nebudeme uvažovať v ekvivalentoch pre dnešnú dobu, bude nám ich význam unikať, budeme ich považovať za nedôležité alebo nevyužiteľné.

Napríklad takýto výrok: Kto má rád čisté srdce a láskavé pery, bude priateľom kráľa. (Prís 22,11)

V dnešnej dobe a v našej krajine už nemáme kráľa, a tak by tento výrok nemal pre nás žiaden význam. Jeho skutočným zmyslom však je, že ak má niekto čisté srdce a vie sa láskavo vyjadrovať, môže si získať náklonnosť vyššie postavených ľudí, resp. bude na nich pôsobiť dobrým dojmom.

Rady na záver

Celkom na záver autori Príručky uvádzajú stručný zoznam, ktorý môže pomôcť správne porozumieť knihe Prísloví:

1. Príslovia sú často parabolické, ukazujúce ďalej, než na samých seba.
2. Príslovia sú výrazne praktické a nie teoreticky teologické.
3. Príslovia sú formulované tak, aby sa ľahko pamätali, nie aby boli formálne presné.
4. Príslovia nie sú zamýšľané ako podpora sebeckého správania – práve naopak!
5. Príslovia, ktoré odrážajú dávnu kultúru, potrebujú rozumný "preklad" do dnešnej doby, aby nestratili svoj význam.
6. Príslovia nie sú Božou zárukou úspechu, ale básnicky vyjadrené pomôcky pre dobré správanie.
7. Príslovia niekedy využívajú značne špecifický jazyk, zveličovanie a rôzne iné literárne postupy.
8. Príslovia dávajú dobré rady pre múdry prístup k určitým stránkam života, ale nie sú všeobsažné.
9. Pri nesprávnom použití by príslovia mohli ospravedlňovať materialistický životný štýl. Ak sa ale používajú správne, v súlade so zvyškom Biblie, poskytujú praktické rady pre každodenný život.

Toľko k téme múdrolsovnej literatúry. V tomto seriály nás ešte čaká Zjavenie Jána a celkom na záver ešte zopár slov o výbere biblického komentára. 

Autor: Jana Čížová / 13.09.2021
Téma: Život kresťana / Čítanie Biblie