Môj podiel v krajine živých

Boh sa dokáže postarať o stravu pre môjho ducha, o fyzické potreby môjho tela, aj o potreby mojej duše... 

Prvá voľba

Keď Dávid hľadal pomoc, keď bol utrápený, cítil sa osamelo, Jeho prvou voľbou nebol človek. Jeho prvá voľba bol Boh – aj v krajine plnej žijúcich ľudí. Veľmi jasne to vyjadruje v 142. žalme.

Hospodin, k tebe volám, hovorím: "Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine žijúcich!"
(Žalm 142,6)

Tomuto sa v poslednej dobe učím aj ja, aby bol Boh mojou prvou voľbou a mojím útočiskom. Nielen vo veciach nebeských a duchovných. Nielen potom, niekedy vo večnosti. Ale práve teraz, v každej situácii a uprostred všetkých tých ľudí, čo žijú okolo mňa. On má byť tým prvým a najhlavnejším, ku ktorému sa budem utiekať.

Učím sa spoliehať na Boha so všetkými mojimi potrebami. On sa dokáže postarať o stravu pre môjho ducha, o fyzické potreby môjho tela, aj o potreby mojej duše. A vie sa postarať aj o moje osobné vzťahy s ľuďmi. Keď sa občas cítim osamelo, možno nepochopená, zranená, alebo sa len cítim unavená a potrebovala by som, aby mi niekto prišiel na pomoc, aj v takýchto chvíľach sa učím v prvom rade vyložiť svoje srdce pred Boha a očakávať na Jeho radu a pomoc. On dokáže obnoviť prerušené, napraviť pokazené, alebo vytvoriť celkom nové vzťahy.

A nakoniec, Dávidove slová majú dopad aj na naše vzťahy v Cirkvi. Keď sa pre každého z nás stane prvou voľbou a pevným bodom sám Boh, keď budeme pevne zakorenení v Ňom, potom bude v našich vzájomných vzťahoch menej napätia a viac slobody. Pri stretoch s ľuďmi, ktorí majú iný pohľad na svet, sa nebudeme cítiť rozkolísaní alebo v ohrození. Bude pre nás ľahšie so záujmom si ich vypočuť a pristupovať k ich problémom, postojom alebo názorom s väčším nadhľadom. Ľahšie sa nám bude hľadať vo všetkom Božia perspektíva a možnosti vzájomnej spolupráce. 

Autor: Jana Čížová / 03.09.2025
Téma: Život kresťana / Praktický život