Krehkí, a predsa neporaziteľní

Hlinené nádoby sú krehké a predsa dokážu byť za istých okolností neporaziteľné...

Sme krehkí

Každé Božie dieťa si po znovuzrodení skôr či neskôr všimne, že sa ocitlo na bojovom poli, zoči-voči silnému nepriateľovi. Apoštol Peter upozorňuje veriacich, aby boli v strehu: 

Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.
(1. Petra 5,8)

A apoštol Pavol k tomu pridáva: 

Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a proti duchom zla v nebesiach.
(Efezanom 6,11-12)

Diabol je od počiatku klamár, je to veľmi zákerný a rafinovaný protivník. Rád rozdáva údery pod pás, útočí nečakane, od chrbta, útočí na oslabených, neskúsených, nedostatočne chránených... 

Ako Božie deti však máme jednu obrovskú výhodu, smieme sa v tomto boji spoliehať na Božiu pomoc. V Bohu máme víťazstvo: 

No vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista!
(1. Korinťanom 15,57)

Avšak, sám Pán Ježiš hovorí, za akých okolností je toto víťazstvo zabezpečené:

Postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
(Matúš 16,18)

Sme neporaziteľní

Pán Ježiš založil Cirkev a jej dal toto nádherné a silné zasľúbenie nepremožiteľnosti. Nenašla som v Biblii miesto, kde by bolo takéto zasľúbenie v novozákonnej dobe dané jednotlivcovi. Nenašla som slová o tom, že by jednotlivec sám obstál proti diablovi. No Cirkev ako celok obstojí. Aby sme mohli mať účasť na tomto zasľúbení, na víťazstve, ktoré nám je už vopred dané, potrebujeme sa držať pohromade.

Apoštol Pavol v jednom zo svojich listov píše, že sme ako hlinené nádoby, krehké, s rizikom rozbitia, s rizikom zániku (2. Korinťanom 4,7). Ale vzápätí píše o týchto krehkých nádobách pomerne odvážne slová a mám za to, že ich naplnenie spočíva práve v onom zasľúbení nepremožiteľnosti, ktoré bolo dané Cirkvi: 

Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme.
(2. Korinťanom 4,8-9)

Práve pridŕžanie sa Cirkvi zabezpečuje zvláštnu rovnováhu medzi krehkosťou hlinenej nádoby a jej neporaziteľnosťou. Je to práve Cirkev, ktorá je Bohom zmocnená k tomu, aby nám v ťažkých bojoch mohla kryť chrbát a pomáhala odrážať útoky nepriateľa, ktorá nás nesie na modlitbách a môže pomáhať rôznymi ďalšími spôsobmi, aby sme neskončili na lopatkách. 

Autor: Jana Čížová / 05.05.2019
Téma: Život kresťana / Praktický život