Kdo se bojí vodou jít

Niekedy nás Boh pozýva vstúpiť do morských vĺn, aby nám mohol darovať tú správnu pôdu pod nohami...

Kdo se bojí vodou jít,
ten podle tónů faraonů musí žít...

Tieto slová z piesne skupiny Spiritual kvintet mi pripomínajú príbeh Izraelského národa. Ten musel cestou z Egypta prejsť stredom Červeného mora. 

Ak by zostali na brehu, chytila by ich faraónova armáda a zajala späť do otroctva. Na druhej strane, vykročiť vpred znamenalo obrovskú neznámu, niečo, čo ešte nikdy nezažili, čo ešte nikdy predtým neurobili.

Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie. Tento príbeh však nie je iba historickou udalosťou. Vnímam ho tiež ako určitú pomôcku pri rozhodovaní aj v dnešných časoch.

Najdôležitejšie rozhodnutie

Jednak mi to veľmi pripomína najdôležitejšie rozhodnutie v živote človeka, kedy si vyberá z dvoch možností: 

(1) Buď môže vykročiť vpred s Bohom, ktorý vďaka obeti Pána Ježiša Krista môže dať človeku nový život - aj keď to možno znamená vykročiť do neznáma, z ľudského pohľadu do rizika. 

(2) Alebo môže zostať na mieste, čo zase znamená navždy zostať v otroctve hriechu, ktorého neodvratným dôsledkom je smrť.

Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
(Rimanom 6,23)

Iná možnosť neexistuje, nie je žiadna stredná cesta. Na príklade Izraelského národa možno vidieť, ktoré rozhodnutie bolo správne. Vykročili a Boh sa postaral, aby sa dostali na druhý breh. A nielen to, ich nepriateľ bol zničený.

Každodenný život

Zároveň môže byť tento príbeh inšpiráciou pre kresťanov, ktorí už dávno kráčajú s Bohom. More mi pripomína niečo nové, nepoznané, možno niečo, čo naháňa strach, čo vyzerá ako bezvýchodisková situácia. Občas sa na také miesta dostávam. S obavami stojím na brehu mora, ktorému nevidím koniec a nemám tušenia, aké je hlboké.

Vtedy si pripomínam uvedený citát z piesne a nachádzam v ňom povzbudenie. Pretože niekedy je potrebné a možno aj nevyhnutné vodou jít, aby sa človek pohol vpred. Aby sa mohol odpútať od starých vecí, ktoré ho zväzujú, aby mohol voľne dýchať a rásť, alebo aby našiel cestu z trápenia, ktorým práve prechádza...

Niekedy nás Boh skrátka pozýva vstúpiť do morských vĺn, aby nám mohol darovať tú správnu pevnú pôdu pod nohami. 

Autor: Jana Čížová / 05.04.2018
Téma: Život kresťana / Praktický život