Je tu dole niekto?

Ak je Boh len niekde hore, bezpečne vzdialený od bolestí nás ľudí, aký má význam pre nás tu na zemi?

Kto nám pomôže?

Dnes vám ponúknem moje poznámky z nedeľnej kázne, ktorá nedávno odznela v našom kresťanskom zbore: 

Nás ľudí až toľko nezaujíma, či tam hore v nebi niekto je. Znie to trochu tvrdo, možno kacírsky, ale priznajme si, že viac nás zaujíma, či je niekto aj tu dole na zemi. Niekto, kto vie, aké je to byť človekom, lebo len vtedy nám môže rozumieť. Vtedy rozumie našim potrebám, našim zápasom, našim bolestiam.

Potrebujeme Boha, ktorý vie, čo to znamená radovať sa, ale aj plakať. Ktorý vie, čo je to dúfať a byť aj sklamaný. Ktorý vie, ako je to milovať. Ako je to báť sa. Ako je to namáhať sa, snažiť sa o niečo a zažiť aj neúspech. Ktorý vie, čo to je byť hladný, smädný, trpieť, byť osamelý.

Ak je Boh len niekde tam hore, bezpečne vzdialený od bolestí nás ľudí, potom pre nás dole nemá až taký význam. Ale Božie slovo, Biblia, nám zvestuje, že Boh nie je kdesi ďaleko, kdesi hore, ale celkom blízko. Dokonca je nám bližšie, než si mnohokrát myslíme. Keď sa Pán Ježiš narodil, tak dostal meno Immanuel, čo znamená "s nami Boh". A pretože má dvojaký pôvod – má pôvod Božský aj ľudský – tak je s nami dvojakým spôsobom. Je s nami ako človek a je s nami aj ako Boh.

Ako človek

Hovorí sa, že len človek človeku rozumie. Pretože človek nevie, aké je to byť Bohom, hoci je stvorený na Boží obraz, máme možno pocit, že ani Boh nevie, aké je to byť človekom, i keď nás stvoril. Ale Boh sa v Ježišovi Kristovi stal jedným z nás, preto nikto nemôže povedať na adresu Boha: "Ty nevieš, čo je to báť sa, nevieš čo je trpieť. Nevieš, aké je to túžiť po niečom, alebo aké je to sklamať sa. Nevieš, čo to je plakať, trpieť hladom, smädom. Nevieš, čo to je stratiť blízkeho človeka. Nevieš, čo to je byť sám a opustený." Boh sa stal človekom. Z vlastnej skúsenosti vie, aké to je. On si ľudský život sám odžil. Pozná ho z vonka aj zvnútra. Jemu nie je nič ľudské, okrem hriechu, cudzie.

Ako Boh

On je s nami aj ako Boh. Lebo my nepotrebujeme len to, aby nám niekto rozumel, aby nás poľutoval, ale potrebujeme niekoho, kto by nám aj pomohol. Potrebujeme niekoho, kto by urobil viac, ako môžeme urobiť my ľudia. 

To prvé, čo potrebujeme je, aby nám niekto zložil naše bremeno hriechu. To nemôže spraviť žiaden človek, ale Boh áno. Nikto z ľudí nám nemôže dať pokoj, keď sme uprostred nepokoja, ale Boh áno. Nikto nám nemôže dať skutočnú radosť, ktorá nie je len chvíľkovým rozptýlením. To môže iba Boh. Nikto z ľudí nám nemôže dať zmysel života, ktorý nás uspokojí, ale Boh áno. Nikto nám nemôže dať nádej, takú, ktorá ide až za hrob, ale Boh áno. On nám môže dať lásku, ktorá miluje nepriateľov. On nám môže dať silu žiť, keď sa nám už nechce žiť pre mnohé utrpenie a bolesť.

On je Immanuel – "s nami Boh". A bude s nami až do konca. Pán Ježiš povedal: "Ja som s vami až do konca sveta." (Matúš 28,20) Kresťanstvo je o vzťahu. Je to vzťah, do ktorého nás Pán Boh pozýva. Nás ľudí, aby sme boli s Bohom. Aby sme sa mohli s Ním zdieľať, hovoriť s Ním, mohli sa u Neho vyžalovať a mohli od Neho očakávať potešenie a nádej.

Autor: Jana Čížová / 10.02.2010
Téma: Život kresťana / Praktický život