Istá a pevná kotva duše

Aj keď našich blízkych odovzdávame do vzácnych rúk Pána Ježiša Krista – aj tak nie je ľahké rozlúčiť sa.

Kotva duše

Na prelome októbra a novembra si viac ako obvykle pripomíname našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Ja osobne nemám potrebu tráviť tieto dni práve na cintoríne, lebo viem, kam odišli tí, na ktorých najviac myslím. 

Počas minulého roka mi odišli zo života krátko po sebe traja veľmi blízky ľudia. Aj keď viem, že som ich odovzdala do tých najvzácnejších rúk – do rúk Pána Ježiša Krista – aj tak nie je ľahké rozlúčiť sa. V týchto chvíľach mi pomáhajú vzácne a potešujúce slová z jednej knihy. Autor tam veľmi pekne zobrazil vzájomné spojenie tých, ktorí svoju nádej zakotvili v Ježišovi Kristovi.

Našli sme útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu, kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky...
(Židom 6,18-20)

Autor vo svojej knihe píše, že ľudia sú ako lode. Každý, kto vložil svoju nádej do rúk Pána Ježiša Krista, má svoju kotvu pevne uloženú hore za oponou, v Božej svätyni. Aby kotva mohla plniť svoju funkciu, medzi ňou a loďkou je samozrejme aj spojovacie lano, ktoré môže byť obrazom Ducha Svätého.

Práve vďaka kotve a lanu môžu byť naše loďky navzájom prepojené. Pretože moju kotvu, aj kotvy mojich blízkych, drží v rukách tam za oponou Ten istý – náš Veľkňaz, Pán Ježiš Kristus. On sám povedal: 

Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.
(Ján 10,28)

Pán Ježiš je styčným bodom, cez ktorý sú navždy spojené všetky znovuzrodené Božie deti - bez ohľadu na to, či sú blízko pri sebe alebo sú od seba vzdialené. A jedného dňa príde krásna chvíľa, kedy sa ku svojim kotvám doplavíme všetci. Stretnú sa tam všetci tí, ktorí svoju kotvu zverili do rúk Pána Ježiša Krista a predovšetkým sa stretneme tvárou v tvár s naším Pánom a Veľkňazom.

To je naša a moja osobná nádej. Nádej, ktorá dvíha môj pohľad a ťahá moju loďku smerom hore, k nebu. A vďaka ktorej viem, že nech sa stane čokoľvek, s mojimi blízkymi som navždy spojená a raz ich znova uvidím.

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej.
(1. Petra 1,3)

Potešuje ma ešte jedna vec. Všetci traja odchádzali z tohto sveta veľmi ťažkou cestou. Ešte stále mám pred očami ich utrpenie a zomieranie. Ale viem, že už odhodili svoje utrápené telá a raz ich uvidím opäť v plnej sile. Presne ako to píše apoštol Pavol: 

Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: čo sa seje porušené, vstáva neporušené... čo je siate bezvládne, vstáva v moci.
(1. Korinťanom 15,42-43)

A viem aj to, že všetci traja si už vychutnávajú ten najlepší dezert. 

Autor: Jana Čížová / 09.10.2025
Téma: Osobný blog / Život s diagnózou