V stave duchovného hladu sa môže zdať, že je v poriadku "zahryznúť" do hocičoho. Čím správne sýtiť svojho ducha?

Biblické vzdelávanie cez internet

Počas tohtoročnej jari (2020) sme sa niekoľko mesiacov nemohli spoločne stretávať pri nedeľných bohoslužbách, ani na biblických či modlitebných hodinách. A teraz na jeseň sme si to znova zopakovali. Pre niektorých to boli nezvyklé chvíle a pre niektorých možno ani nie. Pre mňa osobne to nebola nová skúsenosť, už v minulosti sa mi stávalo, že som bola zopár mesiacov (občas to vydalo aj na pol roka alebo rok) odrezaná od návštev v zbore. Môže za to moje ochorenie, ktoré ma z času na čas donúti zostať doma na dlhodobej péenke.

V takýchto obdobiach izolácie si zvyknem chýbajúcu návštevu zboru kompenzovať hojnejším využívaním internetu, kde počúvam rôzne kázne z Božieho slova, alebo usilovnejším čítaním kníh s duchovnou tematikou. Lenže na internete je takýchto vecí obrovské množstvo, nehovoriac o tom, koľko je na túto tému napísaných kníh. A to nutne vedie k otázkam typu: Ako si vybrať, čomu veriť, ako sa nedať zviesť na nesprávnu cestu…? Nuž, nie sú to ľahké otázky a neviem, či mám na ne dostatočne fundovanú odpoveď. Ale vidí sa mi, že je to ako v istom príbehu o žralokoch.

Nezostávaj hladný

Už dávnejšie som si prečítala jednu krátku úvahu, takú malú momentku z návštevy špeciálneho akvária, kde deti mohli hladkať malých žralokov. Na otázku, či tieto žraloky už niekoho pohrýzli, ošetrovateľka odpovedala: "Žraloky svojich návštevníkov nehryzú, pretože nie sú hladné. Pred príchodom návštevy totiž dostanú svoj prídel potravy plus ešte nejakú potravu navyše."

Autor tejto úvahy o žralokoch preniesol myšlienku o nasýtení aj do duchovného života kresťana. Hovorí, že hlad – pocit vnútorného prázdna – môže oslabiť našu rozlišovaciu schopnosť. V stave duchovného hladu sa nám môže zdať, že je v poriadku "zahryznúť" do hocičoho, čo sa práve ponúka. Bez ohľadu na to, aké následky to prinesie nám alebo ľuďom naokolo. Ale ak sme dostatočne nasýtení, necítime potrebu siahnuť okamžite po všetkom, čo zbadáme. Môžeme si v pokoji premyslieť a rozlišovať, čo je pre nás vhodné a čo nie.

Tento príbeh mi pripomína, aké dôležité je popri výdobytkoch internetu, kníh a rôznych ďalších médií, neustále brať do rúk "starú, dobrú" Bibliu a poctivo ju čítať. Lebo ona je tou základnou zložkou stravy, hlavným chodom, ktorý ma môže dostatočne nasýtiť a môže tak posilniť moju rozlišovaciu schopnosť. Keď potom natrafím na internete alebo v knihách na niečo, čo nie je úplne v poriadku, Boží Duch ma môže včas zastaviť a položiť dôležitú otázku: "Nečítala si to v Biblii náhodou trochu ináč?" Len sa treba starať o to, aby mi Duch mal čo pripomínať, aby moje srdce nebolo prázdne, ale naplnené Božím slovom. Podľa vzoru žraločieho príbehu radšej aj trošku preplnené.

Sviecou mojej nohe je tvoje (Hospodinovo) slovo, svetlom môjmu chodníku. Tvoje rozhodnutia sú mi potešením, sú mojimi radcami. Tvoje rozkazy ma robia múdrejším.
(Žalm 119,105.24.104)

Pravidelné stravovanie

Keď uvažujeme o potrebe nasýtenia, spolu s tým ide ruka v ruke aj pravidelnosť stravovania. Schopnosť správne rozlišovať potrebujeme mať v pohotovosti neustále. Nielen v období izolácie, keď sa vo zvýšenej miere venujeme internetu a ďalším médiám. Kedykoľvek sa môže stať, že sa stretneme s nástrahami, ktoré by nás mohli zviesť na nesprávnu cestu.

Preto som sa už dávnejšie rozhodla, že si upracem v mojom režime dňa a vyhradím si v ňom pravidelný čas na robenie vecí, ktoré si vyžadujú trochu ticha a pokoja. Rozhodla som sa na to využiť ranný čas pred odchodom do práce. Aby som sa hneď ráno mohla upokojiť a zamerať na Božie slovo, ešte skôr, ako sa moje myšlienky rozutekajú a budú sa zaoberať starosťami, ktoré sú predo mnou. 

A v závere dňa som si vyhradila trošku viacej času. Povedala som si, že poslednú zhruba hodinku pred spaním by som mohla opäť využiť na utíšenie. Mohla by som sa odtrhnúť od ostatných denných povinností a venovať sa odpočinku, napríklad v podobe čítania alebo nejakej tvorivej činnosti. Do tejto večernej chvíle spadá opäť aj čítanie Biblie a premýšľanie nad jej slovami.

Nehovorím, že je to jednoduché. Chce to trochu sebazaprenia a disciplíny, obzvlášť v prvých dňoch alebo týždňoch. Dokiaľ si človek vytvorí návyk a začne vnímať pozitívne výsledky tohto rozhodnutia, dokiaľ sa začne na tieto tiché chvíľky naozaj tešiť.

Ani netvrdím, že to takto dokážem robiť vždy. Večerná hodinka sa nie vždy podarí zrealizovať v plnom rozsahu, a niekedy to naopak ráno nie celkom zvládam. Ale pokiaľ je to aspoň trochu možné, je to naozaj dobrá vec, ak človek takýmto spôsobom začína aj končí deň. Ak duch človeka dostáva stravu pravidelne a môže si ju v pokoji "zjesť". Keď to začnem zanedbávať, po čase vždy zistím, že mi to chýba.

Znížiť riziká

Napriek tomu, že beriem Bibliu do rúk už nejaký ten rok, neodvážim sa povedať, že by som už vedela všetko okolo seba správne zhodnotiť. Aby som sa nestratila v nespočetných ponukách naokolo, okrem sýtenia sa Bibliou využívam ešte jednu užitočnú pomôcku: snažím sa zbytočne neriskovať a radšej sa učiť od skúsenejších. 

Keď si chcem pozrieť nejakú kázeň na internete, neklikám náhodne na hocijaké video. Väčšinou siahnem po veciach od skúsenejších kresťanov, ktorých aspoň trochu poznám, viem aspoň niečo o ich živote viery. Alebo si nechám od nich poradiť – pozerám alebo počúvam nahrávky, ktoré mi niekto z nich odporučí.

Ak hľadám výklad nejakého ťažšieho biblického textu, mojou prvou voľbou nie je pátranie na internete alebo študovanie výkladov od neznámych autorov. Pokiaľ je možnosť, radšej dám prednosť rozhovoru (alebo aspoň mailovej komunikácii) s nejakým skúsenejším kresťanom, ktorého opäť aspoň trochu poznám. Buď mi daný biblický text vysvetlí, alebo mi znova odporučí vhodný materiál, z ktorého on sám čerpá.

Faktom je, že všetci sme len nedokonalí ľudia, aj ten najlepší učiteľ sa občas môže zmýliť. Preto je základným zdrojom výživy samotná Biblia a nie človek. Ale ak už potrebujem radu od človeka, nech mi poradí niekto, na kom vidím, že jeho život viery je úprimný, a zároveň nepočujem na jeho výklad Písma príliš časté negatívne odozvy od iných skúsených kresťanov. Je to určite menšie riziko, ako keby som čerpala informácie z úplne neznámeho zdroja.

Čo sa týka kníh s duchovnou tematikou, tam je to trochu zložitejšie. Obzvlášť pri nových tituloch sa nie vždy dá poradiť s inými kresťanmi, pretože danú knihu pravdepodobne ešte nečítali. Ale vždy je možnosť pokúsiť sa nájsť aspoň zopár informácií o autorovi knihy, o jeho smerovaní a hlásaných myšlienkach, alebo o jeho príslušnosti k nejakému cirkevnému spoločenstvu. To môže čo-to napovedať, ale aj nemusí. Pri čítaní kníh človeku väčšinou naozaj zostáva iba poctivá schopnosť rozlišovať a spoliehať na vedenie Svätého Ducha. A to ma zase vracia späť k poctivému čítaniu Biblie, aby bola moja "špajzka" plná Božieho slova a môj duch sýty.

Samozrejme, do "špajzky" je stále čo dopĺňať, ešte tam nemám úplne všetko a ani nikdy mať nebudem. Hoci sa snažím čítať knihy pozorne a posúvať vám zodpovedné recenzie, stále som len omylný človek. Preto vždy spolieham aj na rozlišovaciu schopnosť vás čitateľov, že budete ponúkané knihy čítať s otvorenou mysľou a s Bibliou v ruke.

S Bibliou až do konca dní

Poctivé domáce čítanie Biblie vždy bolo a bude hlavným chodom v našej duchovnej strave, hlavným zdrojom sýtosti, aby sme nemali sklon siahať po všetkom, čo sa pred nami objaví. Nech už sa v budúcnosti udeje čokoľvek – či už jednotlivca alebo cirkev postretne trápenie alebo naopak pokoj a blahobyt – čítanie Biblie vždy zostane tým základným, čo nás bude živiť a viesť. Až kým sa s jej Autorom nestretneme tvárou v tvár.

Autor: Jana Čížová / 04.12.2020 
Téma: Život kresťana / Čítanie Biblie