Byť ostražitý a bdieť

K novému roku 2020 - Judáš si uvedomil svoju chybu, no aj tak nenašiel cestu späť...

On môže

Nový rok je už dávno za nami, ale až teraz som sa dostala k tomu, aby som vám napísala zopár slov k môjmu vlaňajšiemu a tohtoročnému veršu. Ako už viete z predošlých článkov, u nás v zbore si vždy na Nový rok vyberáme nejaký biblický verš. Ja osobne ho vždy beriem ako z Božej ruky (už nejaký čas vopred sa modlím, aby mi Boh vybral slovo, ktoré potrebujem), a potom ma tento verš sprevádza celým nasledujúcim rokom.

Pre rok 2019 som mala krásny, ale zároveň ťažký verš z knihy Jóbovej:

Jób odpovedal Hospodinovi:
"Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný."
(Jób 42,2)

Dlho som nad ním uvažovala a počas leta a jesene som strávila asi pol roka čítaním celej Jóbovej knihy. Bolo to trochu zdĺhavé čítanie, ale stálo to za to. Oplatilo sa pozrieť si túto biblickú knihu pekne pomaly, po kúskoch, do hĺbky. A vôbec nevadí, že som tak urobila už po niekoľký krát. Našla som v nej opäť mnoho dôležitých vecí, ale v tejto chvíli chcem hlavne vyzdvihnúť, že v kontexte celého Jóbovho príbehu som lepšie porozumela môjmu veršu.

Jób prechádzal nepredstaviteľným utrpením a v tom všetkom bol celkom sám. Deti mu zomreli. Manželka mala iný názor na vec, ako on. Jeho priatelia mu moc nepomohli, skôr priťažili. A aj ostatní okolo neho, ktorí si ho predtým vážili a sedávali s ním, sa od neho odvracali. Nemal nikoho, kto by mu rozumel, kto by ho povzbudil, pomohol niesť toto bremeno. Dokonca to vyzeralo, akoby sám Boh niekam odišiel, akoby bol niekde vysoko na nebesiach a nejaký Jób tam dole na zemi ho nezaujímal. V istých chvíľach to Jóbovi pripadalo, akoby mu dokonca sám Boh schválne pridával trápenia.

Ale v závere knihy Boh k Jóbovi prehovoril a Jób mohol spoznať Boha takého, aký naozaj je. Smel uvidieť aspoň niečo z Jeho majestátu, veľkosti a predovšetkým múdrosti a moci. A vtedy Jób vyznáva spomínané slová: "Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný." Jób sa v tej chvíli ešte stále nachádzal v trápení, ešte nevedel, ako a kedy sa to celé skončí. Ale stačilo mu, že uvidel Božiu veľkosť a moc v Jeho stvorení a na základe toho dokázal vyznať, že verí. Hoci ešte nevidel dôkazy tejto neobmedzenej Božej moci vo svojom vlastnom živote.

Pri čítaní týchto kapitol som si aj ja uvedomila, že nepotrebujem dôkazy Božieho mocného konania priamo v mojom živote alebo v živote mojej rodiny, ale že mi stačí vedieť vo svojom okolí, že Boh môže čokoľvek, že pre Neho nič nie je nemožné. Stačí to vidieť na stvorenej prírode, na Jeho stvoriteľskom diele. Stačí pozorovať, ako sa Boh prejavuje – takým spôsobom a v takej miere ako On sám chce (nie tak, ako chcem ja). Pochopila som, že k nadobudnutiu pokoja a nádeje, že k tomu, aby som našla silu kráčať ďalej, stačí vedieť a vidieť, že On môže... či a kedy to aj priamo v mojom živote vykoná, to už je v Jeho múdrych rukách.

Byť ostražitý a bdieť

No a pre tento rok mi Boh poslal verš z trošku iného súdka. Je to slovo z 1. Petrovho listu:

Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol.
(1. Petra 5,8)

Je to varovanie, výstraha, a zároveň prejav Božej milosti, že ma dopredu upozorňuje na možné riziká. Pre mňa osobne je to veľmi konkrétna výzva viac sa blížiť k Bohu, tráviť viac času pri Jeho slove a pri rozhovoroch s Ním. 

V posledných mesiacoch toho času nebolo veľa, kopili sa rôzne pracovné, zdravotné a rodinné problémy a človeku ubúdali sily na poctivé štúdium Biblie a na modlitby. Ale tento verš mi pripomenul, že nie je inej cesty, ako si udržať bdelosť a obozretnosť, ako včas odhaľovať nepriateľove klamstvá a útoky. Dá sa to jedine tým, že človek bude tráviť čas pri Bohu. Veď Boh tohto nepriateľa dokonale pozná, vie ako nad ním víťaziť a môže dať k tomu silu. 

Takže tento rok je pre mňa v znamení čítania Biblie a rozhovorov s Bohom. Lebo nepriateľ nikdy nespí. Ak mi Boh vybral práve tento verš, dobre vedel prečo a mala by som ho brať naozaj vážne.

Judášovo varovanie

Keď uvažujem o tomto mojom verši, o diablovej snahe oklamať nás, prichádza mi na myseľ jeden z Ježišových učeníkov: Judáš. V Biblii sa o ňom veľa nepíše, ale aj to málo stačí ako výstižný príklad. Sám Pán si ho vybral za svojho učeníka (Mk 3,13-19). Judáš mal rovnaké šance, mal všetky možnosti ako ostatní. Nie raz sa v Písme spomína, že Pán Ježiš chodil s dvanástimi (nie s jedenástimi, bez Judáša) alebo posielal do služby všetkých dvanástich. Pán Ježiš sa k Judášovi správal rovnako, ako k zvyšným jedenástim, aspoň z kontextu Písma nemáme dôvod myslieť si opak. Ani vo chvíli umývania nôh ho Ježiš neposlal preč, neprejavil mu menšiu lásku než ostatným.

Napriek tomu sa Judáš rozhodol prejsť na druhú stranu – od Boha k diablovi. Možno to v prvej chvíli až takto desivo nemyslel. Nie vždy si totiž uvedomujeme, že vybrať si niečo iné ako Boha, automaticky znamená otvoriť dvere diablovi. Ale v skutočnosti to práve takto je, neexistuje žiadna stredná cesta. Sám Pán Ježiš hovorí, že ľudia môžu kráčať len dvoma cestami (Mt 7,13-14). Ak sa niekto začne zahrávať s hriechom, lebo približovanie sa k diablovi v sebe nesie hriech, tak to môže zle skončiť. Hriech je ťažké bremeno, ktoré môže človeka prevážiť, ako píše žalmista Dávid: "Veď previnenia mi prerástli cez hlavu. Je to ťažké bremeno, ťažšie, než unesiem." (Žalm 38,5) 

Keď diabol vstúpil do Judáša, Judáš už nenašiel cestu späť. Možno bolo jeho bremeno tak ťažké, že vlastnými silami nedokázal dôjsť späť k Bohu? Nechcem príliš špekulovať, čo by bolo keby, ale je možné, že Judáš ešte mohol mať šancu. Tak, ako mal šancu Peter, ktorý tiež zradil, ale svoj čin horko oplakal a Pán ho nezavrhol. Myslím si, že ani Judáša by neodmietol, ako raz pri jednej príležitosti povedal (a možno to počul aj Judáš): "toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem." (Jn 6,37) 

Pri spojení môjho tohtoročného verša s Judášovým príbehom si uvedomujem, že zahrávať sa s hriechom a diablom je veľmi vážna vec. Možno si ako kresťania povieme, že veď vyskúšame niečo iné ako Boha, a keď sa nám to nebude páčiť, tak sa vrátime. Veď cestu k Bohu už poznáme, trafíme naspäť. Ale na príbehu Judáša vidím veľké varovanie, že takto jednoducho to nefunguje. Ani človek, ktorý žil naozaj blízko pri Pánovi, nemusí po odchode "na skúšku" už nájsť cestu späť. 

Preto buďme aj v tomto roku ostražití a bdejme, aby nás diabol nezlákal na svoje cesty. Držme sa v blízkosti Božej a On sám nás bude chrániť...

Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou... Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol. Vzoprite sa mu pevní vo viere.
(1. Petra 5,6-9)

Autor: Jana Čížová / 04.02.2020
Téma: Osobný blog / Verný Boh