Byť ostražitý a bdieť

Môj verš - Judáš si uvedomil svoju chybu, no aj tak nenašiel cestu späť...

On môže

Nový rok je už dávno za nami, ale až teraz som sa dostala k tomu, aby som vám napísala zopár slov k môjmu vlaňajšiemu a tohtoročnému veršu. Pre rok 2019 som mala krásny, ale zároveň ťažký verš z knihy Jóbovej:

Jób odpovedal Hospodinovi:
"Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný."
(Jób 42,2)

Dlho som nad ním uvažovala a počas leta a jesene som strávila asi pol roka čítaním celej Jóbovej knihy. Bolo to trochu zdĺhavé čítanie, ale stálo to za to. Našla som tam veľa užitočných vecí a v kontexte celého Jóbovho príbehu som lepšie porozumela môjmu veršu.

Jób prechádzal nepredstaviteľným utrpením a v tom všetkom bol celkom sám. Deti mu zomreli. Manželka ho nevedela podporiť. Jeho priatelia mu ešte viac priťažili. Aj ostatní, ktorí si ho predtým vážili a sedávali s ním, sa od neho odvracali. Nemal nikoho, kto by mu rozumel, kto by ho povzbudil, pomohol niesť toto bremeno. Dokonca sa zdalo, akoby sám Boh niekam odišiel a nejaký Jób tam dole na zemi ho nezaujímal. V istých chvíľach to Jóbovi pripadalo, akoby mu dokonca sám Boh schválne pridával trápenia.

Ale v závere knihy Boh k Jóbovi prehovoril a Jób mohol uvidieť Boha takého, aký naozaj je. Smel uvidieť aspoň niečo z Jeho majestátu, veľkosti, múdrosti a moci. A vtedy Jób vyznáva: "Spoznal som, že môžeš všetko, a že nijaký plán nie je pre teba neuskutočniteľný." 

Jób sa v tej chvíli ešte stále nachádzal v trápení a nevedel, ako a kedy sa to celé skončí. Ale stačilo mu, že uvidel Božiu veľkosť a moc v Jeho stvorení a na základe toho dokázal vyznať, že verí. Hoci ešte nevidel dôkazy tejto neobmedzenej Božej moci vo svojom vlastnom živote.

Aj ja som si uvedomila, že nepotrebujem dôkazy Božieho mocného konania priamo v mojom vlastnom živote alebo v živote mojej rodiny. Stačí vidieť na stvorenej prírode, alebo v životoch okolitých ľudí, že Boh má skutočne moc. Stačí pozorovať, ako sa Boh prejavuje – takým spôsobom a v takej miere, ako mi On sám chce ukázať (nie tak, ako chcem ja). Pochopila som, že k nadobudnutiu pokoja, nádeje a sily kráčať ďalej, mi stačí vedieť, že On môže... či a kedy to aj priamo v mojom živote vykoná, to už je v Jeho múdrych rukách.

Byť ostražitý a bdieť

No a pre tento rok mi Boh poslal verš z trošku iného súdka. Je to slovo z 1. Petrovho listu:

Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol.
(1. Petra 5,8)

Je to varovanie a zároveň prejav Božej milosti, že ma dopredu upozorňuje na možné riziká. V posledných mesiacoch sa kopili rôzne pracovné, zdravotné a rodinné problémy a človeku ubúdali sily na poctivé štúdium Biblie a na modlitby. Ale tento verš mi pripomenul, že nie je inej cesty, ako si udržať bdelosť a obozretnosť, ako včas odhaľovať nepriateľove klamstvá a útoky - dá sa to jedine tým, že človek bude tráviť čas pri Bohu. Veď Boh tohto nepriateľa dokonale pozná, vie ako nad ním víťaziť a môže dať k tomu silu. 

Takže tento rok je pre mňa v znamení čítania Biblie a rozhovorov s Bohom. Lebo nepriateľ nikdy nespí. Ak mi Boh vybral práve tento verš, dobre vedel prečo a mala by som ho brať naozaj vážne.

Judášovo varovanie

Keď uvažujem o diablovej snahe oklamať nás, prichádza mi na myseľ jeden z Ježišových učeníkov: Judáš. V Biblii sa o ňom veľa nepíše, ale aj to málo stačí ako výstižný príklad. Sám Pán si ho vybral za svojho učeníka (Mk 3,13-19). Judáš mal rovnaké šance, mal všetky možnosti ako ostatní. Nie raz sa v Biblii spomína, že Pán Ježiš chodil s dvanástimi (nie s jedenástimi, bez Judáša) alebo posielal do služby všetkých dvanástich. Ani vo chvíli umývania nôh ho Ježiš neposlal preč, neprejavil mu menšiu lásku než ostatným.

Napriek tomu sa Judáš rozhodol prejsť na druhú stranu – od Boha k diablovi. Možno to v prvej chvíli až takto desivo nemyslel. Nie vždy si totiž uvedomujeme, že vybrať si niečo iné ako Boha, znamená otvoriť dvere diablovi. Ale v skutočnosti to práve takto je, neexistuje žiadna tretia, stredná cesta. Sám Pán Ježiš hovorí, že ľudia môžu kráčať len dvoma cestami (Mt 7,13-14). 

Ak sa niekto začne zahrávať s hriechom, lebo približovanie sa k diablovi v sebe nesie hriech, tak to môže zle skončiť. Hriech je ťažké bremeno, ktoré môže človeka prevážiť, ako píše žalmista Dávid: "Veď previnenia mi prerástli cez hlavu. Je to ťažké bremeno, ťažšie, než unesiem." (Žalm 38,5) 

Pri spojení môjho tohtoročného verša s Judášovým príbehom si uvedomujem, že zahrávať sa s hriechom a diablom je veľmi vážna vec. Možno si ako kresťania povieme: "Veď vyskúšam niečo iné ako Boha a keď sa mi to nebude páčiť, tak sa vrátim. Cestu k Bohu už poznám, trafím naspäť." Ale na príbehu Judáša vidím veľké varovanie, že takto jednoducho to nefunguje. Ani človek, ktorý žil naozaj blízko pri Pánovi, nemusí po odchode "na skúšku" nájsť cestu späť. Judáš sa už nevedel vrátiť, jeho hriech ho prevážil.

Preto buďme aj v tomto roku ostražití a bdejme, aby nás diabol nezlákal na svoje cesty. Držme sa v blízkosti Božej a On sám nás bude chrániť...

Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou... Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol. Vzoprite sa mu pevní vo viere.
(1. Petra 5,6-9)

Autor: Jana Čížová / 04.02.2020
Téma: Osobný blog / Verný Boh