Boh a jeho poslušné farby

Boh usúdil, že človek potrebuje k životu farby a tak mu ich doprial plným priehrštím. 

Bohaté farby

Ako je náš Boh na tom s farbami? Stačí sa pozrieť na svet okolo nás, obzvlášť na jar, keď sa všetko v prírode prebúdza, rastie, kvitne... Alebo sa stačí pozrieť do ríše zvierat, aj tam objavíme nekonečnú pestrosť farieb a vzorov. Už to nám svedčí o tom, že Boh má zmysel pre krásu a pre farby, stvoril pre nás naozaj nádherný svet. Keď ho tvoril, niekoľkokrát ho zhodnotil ako dobrý: a Boh videl, že je to dobré. Dokonca pri závere stvorenia hovorí, že je to: veľmi dobré (Genezis 1). Kto iný by to mohol lepšie posúdiť, ak nie sám Stvoriteľ, ten, ktorý má všetku múdrosť a teda presne vie, čo je pre život človeka užitočné? Boh usúdil, že človek potrebuje k životu farby a tak mu ich doprial, dalo by sa povedať, plným priehrštím.

Pri čítaní nasledujúcich kapitol knihy Genezis prídeme k ďalšiemu miestu, kde môžeme znova vidieť, ako Boh dáva človeku farby. Mám na mysli Božiu "farebnú" odpoveď na ľudskú neposlušnosť (Genezis 9,8-16). Boh vykonal súd, lebo človek sa veľmi od Neho odklonil. Ale nevyhubil celé ľudstvo. Zmiloval sa nad Noachom a jeho rodinou a aj nad všetkými ďalšími generáciami. Ako znamenie svojej milosti dal Noachovi aj všetkým budúcim generáciám krásny farebný úkaz na oblohe – dal nám dúhu. Dodnes ju môžeme vídať a niekedy sa ich objaví aj viacero súčasne. Ja osobne to vnímam ako zosilnené potvrdenie od Boha, že je ku nám milostivý a vždy ma tento úkaz naplní vďačnosťou. Boh svojou milosťou nešetrí.

Boh pre nás nenaplánoval šedivý život

Už z týchto dvoch biblických miest je evidentné, že Boh s farbami počíta, používa ich a predkladá ich aj nám ľuďom. Dokonca ich používa ako niečo dobré a užitočné. Či sa pozrieme na stvorenú prírodu alebo na znamenie Božej milosti – dúhu. Boh používa farby ako niečo pozitívne, čo v nás má vyvolávať radosť a vďačnosť voči Nemu. Z pohľadu na tieto biblické pasáže sa dá usúdiť, že Boh pre nás nenaplánoval šedivý život, bez farieb, alebo dokonca striktne čiernobiely. Ak sa nám život zdá byť bezfarebný, niečo v neporiadku bude zrejme na našej strane.

Pravé farby potrebujú pravé svetlo

Zaujímavé slová o farbách píše vo svojej knihe Jób: Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto… Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečatným valčekom a všetko sa ukáže vo farbe ako šaty. (Jób 38,12-14)
Na to, aby sme mohli vnímať krásu farieb, potrebujeme svetlo. V noci toho veľa neuvidíme, ale s príchodom rána, spolu s východom slnka sa objavia aj farby. To mi pripomína iné verše z Písma: Potom k nim Ježiš znova prehovoril: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. (Ján 8,12) Tým pravým svetlom, v ktorom môžeme vidieť skutočné farby vecí okolo nás, je sám Boží Syn. On prišiel na svet, aby sa stal svetlom pre naše oči.

Len v jeho svetle vidíme veci také, aké v skutočnosti sú. Uvidíme seba samých a aj celý okolitý svet v tých pravých farbách. Takpovediac, v Božom svetle sa všetko "vyfarbí" – ukáže sa také, ako naozaj je. To sa týka negatívnych vecí, akými sú hriech a zlo, ale tak isto sa to týka aj pozitívnych vecí. Len v jeho svetle nájdeme pravú radosť zo života, radosť z pestrofarebného stvorenia, radosť z Božej milosti, ktorá sa nám pripomína v kráse dúhy... Len v jeho svetle nájdeme správny pohľad na svet a správny prístup k životu.

Toto svetlo však musíme vyhľadávať. Musím Pána Ježiša požiadať, aby zasvietil aj do môjho života. A aj potom sa treba aktívne každý deň stavať do jeho svetla, nevzďaľovať sa od neho, neskrývať sa do tieňa. Inak sa nám budú strácať farby spred očí a život sa bude stávať šedivým, fádnym a možno nakoniec i neznesiteľným.

Božia hra s farbami

Keď sa pri našom zamyslení nad farbami zameriame konkrétne na otázku hriechu, nájdeme tu jednu "farebnú" zvláštnosť, ktorú mohol vymyslieť len sám Boh. V súvislosti s hriechom sa objavuje v Písme červená farba: "Poďte, vyjasnime si to!" hovorí Hospodin. "Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna." (Izaiáš 1,18) A na iných miestach sa dočítame, že očistenie hriechov sa deje pomocou krvi Baránka (Ježiša Krista): ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou. (Zjavenie 1,5)

Takže červená sa obmýva červenou, aby nakoniec zostala bielou. Boh vie narábať s farbami naozaj úžasne, aj nad rámec nášho chápania. Je naozaj fascinujúce pozorovať, ako on pracuje. Znova je to známka toho, že pre neho nie je nič nemožné a pre našu záchranu urobí aj (v našich očiach) nepochopiteľné. Dokáže využiť akékoľvek prostriedky, aj farby ho musia poslúchať a vykonať to, čo im prikáže.

Tak, ako museli farby poslúchať pri tvorení krásneho pestrofarebného sveta, ako museli poslúchať, keď im Boh prikázal zjaviť sa v podobe dúhy, tak musia poslúchať aj vo veci našej záchrany od hriechu. Boh je skrátka Vládcom nad všetkým, je Majstrom nad majstrov. A to všetko len kvôli nám, aby sme mohli mať potešenie a radosť zo života. Nielen z toho zemského, ale aj z toho vo večnosti, ktorý čaká na všetkých, čo majú srdcia obmyté krvou Baránka.

Autor: Ján Číž / 11.05.2020
Téma: Život kresťana / Praktický život